Boh - Boh je múdry
Ako je Boh nekonečný, nekonečná je aj jeho múdrosť. To znamená, že nielen teoreticky pozná všetko, ale všetky veci na svete obdivuhodne spravuje, usporadúva a zameriava k sebe ako k poslednému cieľu. Preto sa Božia múdrosť prejavuje trojakým smerom, a to:
stvoriteľská múdrosť
usporadujúca múdrosť
vládnuca múdrosť.
1. Stvoriteľská múdrosť
Sväté písmo ju často pripomína a oslavuje už pri stvorení jednotlivých bytostí, najmä pri stvorení človeka.
„A Boh videl všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré“ (Gn 1, 31).
„Pán založil zem múdrosťou...“ (Prís 3, 19).
Pravda, celú nádheru tohto umeleckého diela nemôžeme tu plne vyjadriť ani slovom, ani perom, ani štetcom: „Pozrite na poľné ľalie, ako rastú: nepracujú, nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol oblečený tak ako jediná z nich.“ (Mt 6, 28-29).
2. Usporadujúca múdrosť
Boh stvoril viditeľný svet podľa ideálneho plánu, ktorý mal vo svojom rozume od večnosti. Táto Božia múdrosť zoradila a zostavila vo svetovom poriadku všetky jednotlivé veci v jednotný harmonický celok. Dáva veciam účelnosť a poriadok, dáva im zákony (zákonodarná múdrosť) a vedie k cieľu (vychovávateľská múdrosť). Tejto usporadujúcej činnosti Božej múdrosti pripisuje Sväté písmo: meranie, počítanie, keď hovorí:
„Lenže ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko“ (Múd 11, 21).
3. Vládnuca múdrosť
Boh nielen stvoril a usporiadal svet podľa zákonov primeraných jednotlivým stvoreným bytostiam, ale svet v bytí aj udržuje a riadi jeho činnosť k vytýčenému cieľu. Toto Božie riadenie je rozličné. Inak sa javí u hmotných bytostí a inak u slobodných, u ľudí. Božia múdrosť je teda aj vedúcou a vládnucou múdrosťou.
„Siaha mocne od jedného konca k druhému, a všetko riadi najlepšie“ (Múd 8, 1).
Všetka táto zákonitosť a účelnosť, ktorá sa javí v celom svete, či už fyzickom alebo mravnom, jasne svedčí o nekonečnej Božej múdrosti. Táto Božia múdrosť nie je závislá na vonkajších podnetoch; je večná, stála, a súčasne všeobsahujúca a všedokonalá.
Dôkazy zo Svätého písma:
Sväté písmo zdôrazňuje Božiu dokonalosť, keď hovorí, že „jeho múdrosť je nesmierna“ (Ž 146, 5).
Sv. Pavol hovorí:
„Aká hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a vedomosti! Aké nepochopiteľné sú jeho súdy a nevyspytateľné jeho cesty!“ (Rim 11, 33).
„Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil“ (Ž 103, 214).
„Zem stvoril svojou mocou, svojou múdrosťou postavil svet a svojím dôvtipom rozpäl nebesá“ (Jer 10, 12).
Sväté písmo nakoniec svedčí, že Boh je darcom a prameňom všetkej múdrosti:
„Ak niekomu z vás chýba múdrosť, nech si prosí od Boha, ktorý dáva všetkým štedro a bez výčitky, a dostane ju“ (Jak 1, 5).
Dôkazy z Tradície:
Otcovia jednomyseľne učia o nekonečnej Božej dokonalosti tým, že všeobecne oslavujú Božiu múdrosť, ktorá sa javí v Božích dielach a v poriadku sveta. Boli to najmä sv. Irenej, Tertulián, Sv. Gregor Nyssenský, sv. Ambróz.
Aj veriaci kresťanský ľud bol a je pevne presvedčený, že Boh, ktorý riadi čo najmúdrejšie svet a ľudstvo, celkom musí predvídať, čo by sa v určitých prípadoch a za určitých podmienok bolo stalo. Preto sa veriaci modlia k Bohu o časné dobrá, ale vyslyšanie svojich modlitieb ponechávajú Bohu, ktorý najlepšie vie, či to, o čo prosíme, by nám osožilo k spáse.
|