Boh - je nekonečne dokonalý

Dokonalé je to, čomu nič nechýba z toho, čo má vlastniť primerane svojej prirodzenosti. Absolútne dokonalé je to, čo v sebe spája všetky mysliteľné prednosti a vylučuje všetky nedostatky. Nekonečné je to, čo nemá žiadny koniec, žiadne hranice. I pohanská filozofia dospela k záveru, že úplné šťastie sa dá nájsť iba u toho, kto má všetky dokonalosti, teda u Boha.

Pojem nekonečnosti, ktorú pripisujeme Bohu, môže mať len ten význam, že Boh je absolútne dokonalý, že vlastní nielen všetky možné dokonalosti, ale že ich všetky vlastní v nekonečnej miere. Teda Boh je nekonečne dokonalý.

Túto dogmu vyhlásil Prvý vatikánsky koncil (1870) proti panteizmu (učeniu, že svet je Bohom) slovami: „Boh... je nekonečný čo do rozumu, vôle a každej dokonalosti” (DS 3001).

Dôkazy zo Svätého písma:

Sväté písmo pripisuje Bohu plnosť, vrchol všetkých dokonalostí a zdôrazňuje nevýslovnú Božiu vznešenosť, moc, nesmiernu veľkosť Božej podstaty, ktorú opisuje ako nám nepochopiteľnú a presahujúcu každú ľudskú myšlienku. Výslovné svedectvo pre absolútnu nekonečnosť Boha nepodáva; nepriamo ju vyslovuje tým, že vyzdvihuje sebestačnosť a nezávislosť Boha na všetkých veciach. Učí, že Boh v sebe obsahuje všetky stvorené dokonalosti.

„Veľký je náš Pán a veľmi mocný, jeho múdrosť je nesmierna“ (Ž 146, 5).

„Nik nie je dobrý, jedine Boh“, hovorí Ježiš bohatému mužovi (Lk 18, 19).

Teda Boh je súhrn všetkých dokonalostí a predností, takže prevyšuje všetky stvorené dokonalosti. V príkaze: „Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48),  kladie Boha Otca za vzor dokonalosti tak mravnej, ako aj dokonalosti vôbec. 

Dôkazy z Tradície:

Otcovia odôvodňujú absolútnu Božiu dokonalosť z nekonečnej plnosti Božieho Bytia. Predstavujú Božiu dokonalosť ako podstatnú, univerzálnu a všetko presahujúcu dokonalosť. Nazývajú Boha nekonečným, neohraničeným, nepopísateľným.

Sv. Irenej, najstarší spomedzi tzv. starokatolíckych Otcov, prirovnáva človeka k Bohu: „Boh je vo všetkom dokonalý, rovný sebe samému, celé svetlo, celý rozum, celá podstata a prameň všetkých dobier.“

 Sv. Ambróz, milánsky biskup, oslavuje Boha takto: „Boh je spravodlivý vo všetkom, múdry nadovšetko, dokonalý vo všetkom.“

Sv. Augustín, ktorý prevyšuje všetkých cirkevných Otcov tak osobnými vlastnosťami, ako i svojou činnosťou, píše takto: „O Bohu nesmieme ani povedať, že má mieru, aby sa to nepokladalo za jeho hranicu.“

Sv. Gregor Nyssenský, najväčší z troch Kapadóčanov, hovorí: „Boh sa ani nezmenší ani nezväčší, keď sa mu niečo uberie alebo niečo pridá, lebo každý prídavok, obvyklý pri vzraste, nemá miesta u nekonečného.“

Sv. Ján Damascénsky, ktorým sa uzatvára dogmatika gréckej cirkvi, vo svojom výklade ortodoxnej viery napísal: „Božia podstata je dokonalá, nič jej nechýba z dobra, múdrosti a moci, je bez počiatku, bez konca, večný, neobmedzený - krátko, absolútne dokonalý.“

Naša vedomosť o Bohu je vždy nedokonalá, je vždy „plevou“, lebo sa skladá z pojmov a úsudkov, ktoré najprv hovoria, kým Boh nie je, a potom spôsobom veľmi nedokonalým a analogickým, kým Boh je.