"Všeobecne je známe, s akou láskou slávia východní krestania liturgické slávnosti, najmä slávnost Eucharistie, tohto pramena života Cirkvi a záruky budúcej slávy, pri ktorej veriaci majú, zjednotení so svojím biskupom, prístup k Bohu Otcovi skrze Syna, vtelené Slovo, ktorý trpel a bol oslávený, v zoslaní Ducha Svätého a tak dosahujú spolocenstvo s Najsvätejšou Trojicou, pricom sú "úcastní hodov lásky". (...) V týchto podstatných rysoch odráža sa orientálne pojatie bytia krestana, ktorého cielom je úcast na božskej prirodzenosti skrze spolocenstvo s tajomstvom Najsvätejšej Trojice. V nich možno poznat ''jedinú vládu'' Otca a pojatie spásy podla ekonómie spásy, ako ju vykladá orientálna teológia ... Táto úcast na trojicnom živote uskutocnuje sa skrze liturgiu a najmä eucharistiu, tajomstvo spolocenstva s osláveným Kristovým telom, pôvodom nesmrtelnosti".