Kto je Pánom tvojho života - zamyslenie nad Žalmom 2.
Neustále vnímame z našej spoločnosti nové a nové útoky na dôstojnosť človeka, na jeho dušu. Čo to znamená, že sú ľudia, ktorí neustále hľadajú nové spôsoby ako útočiť na ľudskú dôstojnosť. V poslednej dobe sú útoky aj na sviatosti, ktoré nám neustále dávajú nové sily do života, na dosiahnutie posledného cieľa. Kto je v pozadí týchto útokov.
Satan, kto iný by zosnoval tak dokonalý plán na zničenie svätosti, na zničenie možnosti dostať sa človeku do neba. On túži ukradnúť Pánovi ľudské duše. Stačí sa nechať nachytať na slávu, bohatstvo, rešpekt a možno na pohodlie, falošný pokoj.
Sám žalmista sa pýta: Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému. (Ž 2, 1 -2) Prečo neustále utekáme od Boha a snažíme sa o falošnú samostatnosť. Človek v svojom falošnom myslení sa chce viac podobať na Boha, chce vládnuť všetkým. Počiatok je u Adama a Evy aj oni sa chceli rovnať Bohu, a spáchali hriech. Tu sa začala cesta kríža pre ľudstvo. Rýchlo sme akosi pochopili, že vládnuť ostatným prináša výhody. No zabudli sme na Ježišove slová, kto chce byť prvý nech je služobníkom všetkých. To je to, čo v dnešnom svete chýba, postoj služobníka. Som tu, aby som slúžil, pracujem, aby som slúžil, oddychujem s priateľmi, rodinou, aby som im slúžil. V takomto postoji služobníka sa nemôže stať, že svet bude až taký egoistický a sebecký.
Žalmista nás upozorňuje: „Rozbíme ich okovy a ich jarmo zhoďme zo seba!“(Ž 2, 3) Zhoďme jarmo pozemských kráľov, veď im nejde o našu budúcnosť, oni myslia len na prítomnosť, na to, aby sa mali teraz dobre. Obráťme sa ku skutočnému Kráľovi, ktorý je Pánom neba a zeme. On jediný ti môže ponúknuť večný život. Blaženosť po ktorej túžime a kvôli ktorej stále siahame po niečom z tohto sveta, a až po veľmi ťažkej skúške prichádzame na to, že šťastie, lásku a blaženosť máme na dosah, lebo On Kráľ Kráľov je blízko a čaká na tvoje rozhodnutie.
Pán ti cez žalmistu už povedal svoj zámer: „Veď ja som ustanovil svojho kráľa na svojom svätom vrchu Sione!“(Ž 2, 6) Na Sione na mieste, kde si určil pravidla pre život, si ustanovil aj svojho kráľa – lebo svoj národ si pripravoval pre neho. No človek svojou slobodnou vôľou dokáže zmeniť všeličo, a ty, náš Pán, iba čakáš a miluješ. Koľko krát som si už povedal, Pane zasiahni, nebude mi to vadiť, keď narušíš moju slobodu. Radšej v rozumnosti a múdrosti s obmedzením slobody, ako slobodne a bez rozumu.
„A teraz, králi, pochopte; dajte si povedať, pozemskí vladári. V bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte. Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí. Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho.“(Ž 2, 10 -12) Kráľ, ktorý nie je šťastný hľadá šťastie inde a tak pre svoje potešenie neustále niekomu ubližuje. Prečo sa králi neobrátia ku kráľovi kráľov? Snáď preto, že by už neboli oni na výslní, boja sa, že ich už nebudú oslavovať ako jediných vládcov suverénnych, mocných … . Zauvažuj teraz nad tým, kto vládne tvojmu životu. A ak je to potrebné pros o silu, aby si to zmenil.
|
(6886)
