Amoris Laetitia - posynodálna apoštolská exhortácia svätého otca františka
Žal 128 hovorí o otcovi ako robotníkovi, ktorý prácou svojich rúk sa má postarať o fyzické potreby, ale aj o pokoj a duchovné potreby svojej rodiny: „Budeš jesť z práce svojich rúk; budeš šťastný a budeš sa mať dobre“ (v. 2). Biblia už od počiatku ukazuje, že práca je základnou súčasťou dôstojnosti ľudského života, kde sa hovorí, že Boh vzal „človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil“ (Gn 2, 15). Môžeme vnímať obraz robotníka, ktorý premieňa hmotu a využíva prostriedky stvoreného sveta, a tak dorába „ťažko zarobený chlieb“ (Ž 127, 2) a popritom zveľaďuje aj samého seba.
Práca zároveň umožňuje rozvoj spoločnosti, obživu rodiny a tiež jej trvácnosť, dôstojnosť a plodnosť: „Aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života, aby si videl synov svojich synov“ (Ž 128, 5-6). Kniha prísloví ukazuje úlohu matky v rodine, ktorej práca je namáhavá a zároveň láskavá za čo si zasluhuje pochvalu manžela i detí (Prís 31, 10-31). Aj apoštol Pavol rád pracoval a uvedomoval si nielen potrebu práce, ale aj jej účinok na rozvoj človeka. Keď neučil tak pracoval svojimi rukami aby zabezpečoval obživu (Sk 18, 3; 1 Kor 4, 12; 9, 12). Z tejto potreby práce vychádzal aj pri učení a ustanovovaní spoločenstiev, keď stanovil normu: „Kto nechce pracovať, nech ani neje“ (2 Sol 3, 10; porov. 1 Sol 4, 11).
Bod 23-24
|
(5779)
