Amoris Laetitia - posynodálna apoštolská exhortácia svätého otca františka
Podstatným znakom pre nasledovníkov Ježiša je najmä zákon lásky a sebadarovania (Mt 22, 39; Jn 13, 34). Tento zákon vychádza z princípu lásky medzi otcom a matkou: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13). Ovocím lásky je aj milosrdenstvo a odpustenie. Znakom odpustenia je scéna, o cudzoložnici, ktorá je obklopená žalobcami, a neskôr osamelá, len s Ježišom, ktorý ju neodsudzuje, ale pozýva k dôstojnejšiemu životu (Jn 8, 1 – 11).
Láska ako veľký základný symbol pre kresťanské manželstva a rodiny, odkrýva ešte ďalšiu čnosť nežnosť, ktorá je dnes často ignorovaná v týchto búrlivých a povrchných vzťahov. V biblii (Ž 131; Ex 4, 22; Iz 49, 15; Ž 27, 10) vidíme jednotu medzi veriacim a jeho Pánom vyjadrenú znakmi otcovskej a materinskej lásky. Objavuje sa tu krehká a nežná intimita, medzi matkou a jej dieťaťom, novonarodeným bábätkom, ktoré spí v náručí svojej matky potom, čo sa nasýtilo. Hebrejské slovo gamul, naznačuje vedomý akt staršieho dieťaťa, ktoré sa drží v náruči svojej matky. Je to teda vedomá, a nielen biologická intimita. „Ale ja som svoju dušu upokojil a utíšil. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí“ (Ž 131, 2). Ozeáša hovorí ako Otec (Boh) tieto slová: „Keď bol Izrael mladý, miloval som ho, vodil som (ho), povrazmi ľudskosti som ich tiahol, lanami lásky; bol som ako, ten kto dvíha jarmo ponad ich líca a skláňal som sa k nemu chovať ho“ (Oz 11, 1. 3 – 4).
Bod 27-28
|
(6110)
