PAVOL GOJDIČ, OSBM
Prešovskú eparchiu prebral 20.2.1927 a 25.3.1927 bol vysvätený v bazilike sv. Klimenta v Ríme. Svätiaci biskupi: križevacký – D. Nyáradi, z Philadelfie /USA/ K. Bohačovský a z Přemyslu /Poľsko/ J. Kocilovský. Bohoslovec Juraj Hricišák napísal v Ruskom kolégiu v Ríme: „Už máme nového, dobrého biskupa, ale aj dobrého otca. Ďakujeme Bohu, že nás nenechal sirotami. Ťažká práca čaká nášho biskupa, no my mu pomôžeme niesť kríž tým, že budeme vernými a poslušnými synmi. Po vysviacke bol prijatý na audiencii sv. Otcom Piom XI., ktorý mu daroval zlatý kríž so slovami: „Tento kríž je iba slabým symbolom tých veľkých krížov, ktoré na teba zošle Pán Boh, môj synu, v tvojej biskupskej službe“.
Prešovská eparchia mala 213 701 veriacich a 220 kňazov. Situácia v Rakúsko Uhorskú je vážna –násilná maďarizácia a rozmáhajúce sa pravoslávne hnutie, či Rusíni na Východe bojujúci za svoju národnú orientáciu. Biskup Novák pre svoje maďarské cítenie odstupuje z úradu, Biskup Nyaradi nepozná situáciu národnosti a jeho snahy nepomáhajú.
Vladyka poznal sociálne, politické a konfesionálne pomery na východnom Slovensku. To mu pomohlo prehĺbiť náboženský život, zvýšiť disciplínu kňazov a povzniesť úroveň gréckokatolíckej cirkvi. Vladyka zvolal kongres kňazov a učiteľov cirkevných škôl na dni 7.-8. 6.1927. Dôležité sú už prvé slová dokumentu: ,aby sa kňaz mohol stať aj pre iných „svetlom a soľou“, ktoré svieti v temnotách a ochraňuje dušu pred hnilobou, musí byť alter Christus, skutočným kňazom, pokorným kňazom podľa Srdca Ježišovho a to nie je mysliteľné bez modlitby, bez rozjímania a intenzívneho duchovného života!“.
Duchovná a liturgická obnova sa zamerala na čistotu byzantského obradu. Nariadenie č. 1851/29 zdôrazňuje, aby kňazi čo najprísnejšie dodržiavali liturgické predpisy. Pribudlo 18 nových chrámov a 21 chrámov bolo obnovených. V pastierskom liste otec biskup píše: „Svätá liturgia, to je najsvätejšia obeta, ktorá vyžaduje najväčšiu čistotu srdca, hlbokú úctu, dôstojné kňazské rúcha, zodpovedajúci oltár“. Jeho úcta k Eucharistii sa cez aktivity preniesla do eparchie. Poklony k Najsvätejšej Eucharistii, V r. 1932 vydáva aj pastiersky list, v ktorom vyzýva kňazov a veriacich, aby konaním eucharistických pobožností odprosovali Boha za hriechy sveta a vyprosovali si jeho požehnanie. Vyvrcholením bolo vyhlásenie Eucharistického roku. „Nastupujúci školský rok, od sviatku Krista Kráľa /31.10.1943/ až do sviatku Najsvätejšej Eucharistie /18.4.1944/, vyhlasujem Eucharistickým rokom. Využime tento rok na zadosťučinenie Božej spravodlivosti, a na vyprosenie spravodlivejšieho sveta“.
Duchovnou aktivitou Gojdiča na obnovu a prehĺbenie duchovného života v ťažkých časoch vojny bolo vyhlásenie Mariánskeho roku. Dňa 15.10.1944 posiela b. Gojdič arcipastiersky list, v ktorom v eparchii vyhlasuje školský rok 1944-45 za Mariánsky rok. Povzbudzoval k vrúcnejšej úcte k Presvätej Bohorodičke, mariánske sviatky, prvé soboty v mesiaci zúčastňovať sa sv. liturgie a sv. prijímania, aby katechéti vštepovali do sŕdc detí lásku k Panne Márii.
Otec biskup Pavol Gojdič, OSBM, venoval veľkú starostlivosť kňazom, uvedomujúc si veľkú dôležitosť kňazského poslania. Od kňazov požadoval, stretnutia na duchovných obnovách, každé tri roky duchovné cvičenia, každý deň sv. liturgiu, modlitbu časoslova, poučovanie veriacich kázňami, katechizovanie na školách, venovať sa mládeži, mať kontakt s učiteľmi spevu.
Zdroj: Prierez dejinami Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
|
(4326)
