Amoris Laetitia - posynodálna apoštolská exhortácia svätého otca Františka
Vo svete vidíme mnohoženstvo, dohodnuté manželstvá, predmanželské spolužitie, či nezáväzne spolužitie bez manželstvá. Mnohé krajiny umožňujú rozvoj predmanželského a nezáväzného života zákonmi, pri ktorých manželstvo muža a ženy s otvorenosťou pre život vyznieva staromódne. V mnohých krajinách zákony ničia rodiny a nahrádzajú ich inými formami spolužitia, založeného na napĺňaní svojej vôle.
Odmietanie starých foriem rodiny, nesmie viesť k neúcte voči manželstvu, ale má smerovať k obnove manželstva. Sila rodiny „sa nachádza v jej schopnosti milovať a učiť milovať. Aj zranená rodina, môže rásť, vychádzajúc z lásky“.
Je potrebné zdôrazniť aj zlepšenie postavenia žien vo verejnom sektore, no nie v každej krajine je to rovnaké. Zostávajúce nevhodné zvyky – násilie na ženách, na mužoch, zle zaobchádzanie v rodine, rozlične formy otroctva – ako i zbabelý akt sily voči druhému, či slovné, fyzické a sexuálne násilie, páchané na ženách v niektorých manželstvách protirečia podstate manželského zväzku.
Mrzačenie žien v niektorých kultúrach, nerovnosť prístupu k pracovným miestam a rozhodovacím pozíciám. Dejiny nás učia, že ženy boli druhotriedne, ale dnes sa stretávame s „maternicou na prenájom“ alebo s „využívaním a obchodovaním so ženským telom v súčasnej mediálnej kultúre“. Tvrdenie, že za to môže emancipácia je lož. Je to iba forma mužskej seba ľúbosti. Identická dôstojnosť muža a ženy, má viesť k prekonávaniu diskriminácie, a k vzájomnému rozvoju v rodinách. Aj keď formy feminizmu, nemôžeme pokladať za primerané, sú však nápomocné v rozoznávaní dôstojnosti ženy a jej práv.
53 - 54
Zdroj: sv. Otec, Pápež František, Amoris Laetitia
|