Amoris Laetitia - posynodálna apoštolská exhortácia svätého otca Františka
„Sväté písmo a Tradícia nám ponúkajú poznávanie Najsvätejšej Trojice, ktorá ukazuje črty rodiny. Rodina je obrazom Boha, ktorý... je spoločenstvom osôb. Pri krste Otcov hlas označuje Ježiša za milovaného Syna a v tejto láske nám je dané spoznať Ducha Svätého (porov. Mk 1, 10 – 11). Ježiš, ktorý v sebe všetko zmieril a vykúpil človeka z hriechu, nielenže vrátil manželstvo a rodinu do ich pôvodnej formy, ale aj pozdvihol manželstvo na sviatostný znak jeho lásky k Cirkvi (porov. Mt 19, 1 – 12; Mk 10, 1 – 12; Ef 5, 21 – 32). V ľudskej rodine zhromaždenej Kristom je obnovený ‚obraz a podoba‘ Najsvätejšej Trojice (porov. Gn 1, 26), tajomstvo, z ktorého pramení každá pravá láska. Od Krista, prostredníctvom Cirkvi, manželstvo a rodina prijímajú milosť Ducha Svätého, aby svedčili o evanjeliu a Božej láske.“
Sviatosť manželstva nie je spoločenský zvyk, prázdny obrad alebo len vonkajší znak záväzku. Je to dar, ktorý prináša manželom svätosť a spásu, pretože si navzájom prináležia prostredníctvom sviatostného znaku, ktorý vyobrazuje samotný vzťah Krista a Cirkvi. „Manželia sú pre Cirkev neustálou pripomienkou toho, čo sa stalo na kríži; sú jeden pre druhého a pre deti svedkami spásy, na ktorej im sviatosť dáva účasť“. Manželstvo je povolanie, lebo je odpoveďou na volanie k prežívaniu manželskej lásky ako znaku lásky medzi Kristom a Cirkvou. Preto rozhodnutie vstúpiť do manželstva a založiť si rodinu musí byť ovocím rozlišovania povolania.
„Vzájomné darovanie sa vytvára sviatostné manželstvo, zakorenené v milosti krstu, ktorý vytvára základnú zmluvu každej osoby s Kristom v Cirkvi. Vzájomným prijatím sa a milosťou Krista si snúbenci sľubujú úplné darovanie, vernosť, otvorenosť životu, uznanie darov, ktoré im Boh ponúka a ktoré svojim súhlasom spečaťujú pred Cirkvou. Pohľad Cirkvi sa preto obracia na manželov ako na srdce celej rodiny, ktorá takisto obracia zrak na Ježiša.“ Sviatosť nie je „vec“ alebo „sila“, pretože v skutočnosti sám Kristus „ide kresťanským manželom v ústrety sviatosťou manželstva. Zostáva s nimi, dáva im silu vziať na seba svoj kríž a nasledovať ho, znovu povstať po svojich pádoch, navzájom si odpúšťať, vzájomne si niesť bremená“. Kresťanské manželstvo je znamením, ktoré nielen naznačuje, ako veľmi Kristus miloval svoju Cirkev v zmluve spečatenej na kríži, ale túto lásku sprítomňuje v spoločenstve manželov. Spájajúc sa v jednom tele, predstavujú zasnúbenie Božieho Syna s ľudskou prirodzenosťou. Preto „v radostiach lásky a ich rodinného života im Kristus už teraz dáva vopred zakúsiť Baránkovu svadobnú hostinu“.
71 - 73
Zdroj: sv. Otec, Pápež František, Amoris Laetitia
|
(2612)
