SPOLOČENSKO-NÁBOŽENSKÁ SITUÁCIA V ČESKOSLOVENSKU V ROKOCH 1945-50 (2)
Československý episkopát odpovedal 4.3.1948 zo svojej konferencie v Brne:
„Nepovažovali sme a nepovažujeme za nutné vydávať zvláštne prehlásenie alebo pastiersky list k súčasným politickým udalostiam, lebo katolícka Cirkev sa neviaže na nijakú štátnu formu, lebo pri svojom zvláštnom poslaní chce vždy slúžiť najvyšším záujmom svojho ľudu“. Rozhovory pokračovali ďalej medzi cirkevnou delegáciou vládou zastupovanou spomínaným Alexejom Čepičkom. V jednaní bolo veľa prekážok. Napríklad na jednej strane Akčný výbor Národného frontu /AV NF/ vydal vyhlásenie o slobode vyznania, ale zároveň ustanovil pri všetkých akčných výboroch cirkevných tajomníkov. V marci 1948 došlo tiež k zastaveniu vydávania väčšiny katolíckych periodík, čo sa zdôvodňovalo nedostatkom papiera. Krátko nato vyšlo nariadenie odstrániť zo škôl kríže, ďalej prepustiť všetkých učiteľov a profesorov, ktorí patrili k rozličným rehoľným rádom. Tak isto bolo zrušené vyučovanie náboženstva na stredných školách.
Pražská internunciatúra protestovala proti tomu a sériou ďalších nót protestovala aj proti proti svojvoľnému zosadzovaniu duchovných, obsadzovaniu cirkevných budov, zaberaniu rehoľných škôl a nemocníc. Cirkvi poškodil zákon o pozemkovej reforme č. 44/1948 Zb. a vládne nariadenie č. 1/1948 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy, ktorou cirkev stratila všetky poľnohospodárske majetky. Ešte viac jej poškodil zákon o jednotnej škole č. 95/1948 Zb. zo dňa 21. apríla 1948, ktorý ohrozoval cirkevné školstvo.
Po voľbách v máji mal biskupský zbor nádej, že sa podarí zachrániť cirkevné školstvo, ak biskupi prejavia lojalitu novému prezidentovi Klementovi Gottwaldovi. Pražský arcibiskup Dr. Jozef Beran konal dňa 14.6.1948 v chráme sv. Víta v Prahe slávnostné Te Deum na uctenie spomínaného prezidenta. Prítomná bola aj vláda ČSR. Proticirkevný boj však ďalej pokračoval. Preto biskupský zbor na konferencii v Nitre vydal memorandum, ktoré sa z kazateľníc čítalo 29.8.1948, a v ktorom bolo poukázané na to, že cirkev vláda obmedzuje viac ako okupačná moc. Nasledujúce r. 1949-50 boli rozhodujúce čo sa týka budúcnosti cirkvi v Československu. V nich sa položili základy totálnej kontroly cirkvi zo strany štátu a tým je plánovaná likvidácia.
Už 19.1.1949 predložili biskupi prezidentovi republiky Klementovi Gottwaldovi 10-bodové memerandum, ako základ pri rokovaniach medzi cirkvou a štátom. V ňom biskupi prosia a žiadajú:
1. aby bolo upustené od sústavných útokov v tlači, rozhlase a verejných prejavoch proti cirkvi a jej predstaviteľom a aby kresťanské chápanie života nebolo verejne znehodnocované, a aby nám bola poskytnutá najširšia možnosť obhájiť sa proti takým útokom verejne v tlači, v rozhlase a verejných prejavoch v duchu zásad demokracie,
2. aby dekréty o zoštátnení a zrušení cirkevných škôl neboli ďalej vydávané a vydané, aby boli odvolané, a aby od polovice roka bol všade zavedený bývalý stav podľa dohody zo dňa 17.6.1948. Biskupský poverenec pre školské záležitosti predloží konkrétny návrh na definitívne riešenie a rozmiestnenie cirkevných škôl v duchu dosiahnutej dohody. Žiadame súčasne, aby jednotlivým ordinárom neboli kladené prekážky pri zriaďovaní a udržiavaní súkromných kurzov pre prípravu katechétov, pre rehoľných a laických pracovníkov, charitných sestier...
3. aby učebné osnovy sa vyvarovali všetkého, čo má ráz protináboženský a proticirkevný, a aby bola urobená náprava tam, kde sa už tak stalo. Ďalej, aby pri úprave školských rozvrhov bolo vyučovanie náboženstva hodnotené aspoň ako každý iný predmet a neboli robené prekážky nevhodnou úpravou jeho zaradenia do rozvrhu. Žiadame rovnako, aby pre náboženskú činnosť alebo presvedčenie nebol nikto vylučovaný z vysokých škôl...
4. žiadame o spravodlivé vyriešenie otázky náboženskej tlače podľa návrhu poverenca biskupského zboru pre katolícku náboženskú tlač a vydávanie kníh. Domáhame sa, aby úradné zákroky proti niektorým katolíckym nakladateľstvám boli odvolané, a aby pre každú diecézu bolo povolené jedno alebo dve katolícke nakladateľstva.
5. žiadame a prosíme o slobodné právo združovať sa v náboženských spolkoch a bratstvách a právo zhromažďovať sa slobodne na verejných náboženských manifestáciách, slobodne organizovať náboženské púte a tradičné cirkevné sprievody. Prosíme, aby nebol robený nátlak na katolíkov z dôvodu pracovných brigád v nedeľu a vo sviatkoch, lebo tým sa porušuje sviatočný pokoj.
6. žiadame, aby bola zastavená kampaň proti pápežovi, hlave katolíckej cirkvi a aby boli s diplomatickým zástupcom Svätej Stolice prejednávané aktuálne otázky v duchu Modus vivendi...
7. žiadame, aby sa vláda postarala, aby nezodpovedné živly sa nepokúšali vnášať medzi biskupov a katolícke duchovenstvo, a medzi duchovenstvo a veriacich rozpory.
8. žiadame, aby neboli inscenované nezodpovednými živlami ilegálne a vláde nepriateľské snahy a činy v radoch duchovenstva. Aby každé zatknutie bolo hlásené cirkevným úradom s udaním dôvodu. Prehlasujeme znova, že cirkev si nepraje zasahovanie duchovenstva do politiky a prosíme, aby toto jej stanovisko bolo uznané.
9. žiadame, aby platové podmienky duchovenstva boli upravené v duchu sociálneho vývoja a trváme na zachovaní štolových poplatkov, čo je internou vecou cirkvi všeobecne a univerzálne vžitou a k jej zrušeniu nemôžu dať súhlas ani biskupi.
10. žiadame, aby bolo upustené od nespravodlivej sociálnej diskriminácie duchovných, rehoľníkov a rehoľníc, pozbavovania ich rovnakých občianskych práv a nárokov a postupného vylučovania z národa a zatlačovania do pozícií, ktoré by sa dali ľahko prehlásiť za nepriateľské vláde, štátu a národu.
Biskupi na záver memoranda zdôrazňujú, že toto všetko činia s pocitom plnej zodpovednosti pred históriou, majúc na zreteli iba záujmy národa. Ubezpečujú prezidenta republiky o svojich modlitbách, aby vzniknutá situácia bola vyriešená vo vzájomnej dôvere a bola realizovaná úspešnou spoluprácou cirkvi a štátu pre šťastnú budúcnosť Čechov a Slovákov v spoločnej republike. Zdroj: Prierez dejinami Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
|
(1066)
