SPOLOČENSKO-NÁBOŽENSKÁ SITUÁCIA V ČESKOSLOVENSKU V ROKOCH 1945-50 (3)
Dňa 7. 2. 1948 Predsedníctvo KSČ sa zaoberalo memorandom biskupov a pripravilo na jednanie s Cirkvou 4 požiadavky, ako podmienku pre dohodu:
1. prehlásením cirkvi o oddanosti režimu,
2. zrušením Plojharovej suspenzie,
3. cirkevný trest pre kňazov odsúdených za protištátnu činnosť,
4. umožnením spolupráce kňazov s orgánmi štátnej správy.
Nasledoval celý rád zásahov proti cirkvi, napr. zrušenie kresťanských časopisov a zoštátnenie nakladateľstiev. Biskupi v snahe riešiť túto situáciu sa zišli 22.3.1949 v Dolnom Smokovci. Po odhalení odpočúvacích zariadení v zasadacej miestnosti, ukončili svoje stretnutie a aj vyjednávanie so štátom.
Štát v ďalšom kroku, začal boj proti Cirkvi vyhlásením Klementa Gotwalda na predsedníctve UV KSČ 25.4.1949: „Musíme vidieť v nej /cirkvi/ nepriateľa... Jedným z prvých krokov by malo byť, aby sme dosiahli nad ňou legálnu kontrolu štátnym aparátom... Oni musia nakoniec preč od Ríma a všetko, čo s tým súvisí. Vytvoriť taký stav, aby sme mohli povedať: národná cirkev“.
O postavení cirkvi jednal aj IX. zjazd KSČ, kde 28. 5. 1949 svoj referát predniesol aj Václav Kopecký. Jasne vykreslil obraz cirkevnej „hierarchie, ktorá pre zväzky Vatikánu je reakčná a nepriateľská štátu. Katolícki biskupi poslušní pokynom z Ríma neprejavujú dostatok dobrej vôle k režimu... velezradcovia nebudú trpení a šetrení nebudú aj keď nosia posvätné šaty!...“.
Preto dňa 10. júna 1949 bola založená schizmatická „Katolícka akcia“, pod predsedníctvom kňaza Jozefa Plojhara. Na zakladajúcom zjazde sa zúčastnilo iba 67 kňazov a nezistený počet laikov, pričom mnohé podpisy za akciu boli sfalšované. Biskupský zbor jej založenie odsúdil pastierskym listom, ktorý sa mal čítať vo všetkých kostoloch v nedeľu 19. 6.1949.
Pastiersky list, adresovaný „veriacim v hodine veľkej skúšky“, ako spoločné dielo slovenských a českých biskupov, je jeden z najdôležitejších a najdojemnejších dokumentov našich cirkevných dejín v 20. storočí. Predstavuje vrchol jednoty, pastoračnej starostlivosti, vedomia veľkej zodpovednosti a odhodlania brániť práva cirkvi i za cenu najvyšších obetí. Iba tomuto pevnému postoju biskupov, ktorý potom inšpiroval aj kňazov a veriacich možno vďačiť, že komunistická „Katolícka akcia“ sa skončila fiaskom. Oficiálne odsúdenie tejto „akcie“ sa uskutočnilo dňa 20. júna 1949 exkomunikačným dekrétom z Vatikánu.
„ODSÚDENIE SCHIZMATICKEJ „KATOLÍCKEJ AKCIE“ V ČESKOSLOVENSKU„ „Protivníci katolíckej Cirkvi vyvolali v poslednej dobe v Československu falošnú „katolícku akciu“, ktorou sa snažia naviesť katolíkov tohto štátu, aby sa odtrhli od katolíckej Cirkvi a odmietli poslúchať zákonitých pastierov Cirkvi. Táto akcia je tým horšia, že jej šíritelia neváhajú násilím a podvodom nútiť mnohých, aby sa k nej pripojili, dokonca idú tak ďaleko, že sa odvažujú uvádzať medzi stúpencami aj mnohých takých kňazov a katolíckych laikov, ktorí sa k akcii nikdy nepridali, ba prejavili k nej zamietavý postoj.
Preto Najvyššia posvätná kongregácia Svätého Offícia, vykonávajúc svoje poverenie obhajovať neporušiteľnosť viery a mravov, v mene a s autoritou nášho Svätého Otca, z Božej Prozreteľnosti pápeža Pia XII, zavrhuje a odsudzuje vyššie spomenutú a podvodne pomenovanú „katolícku akciu“ ako schizmatickú. Súčasne vyhlasuje, že kňazi a veriaci - všetci spoločne a každý jednotlivo - ktorí sa k tejto akcii vedome a dobrovoľne pridali, alebo v budúcnosti pridajú, menovite však jej pôvodcovia a šíritelia, sa zaradili medzi schizmatikov a odpadlíkov od katolíckej Cirkvi a tým činom uvalili, alebo uvalia na seba exkomunikáciu, osobitným spôsobom vyhradenú Svätej stolici v zmysle kánona č. 2314 CIC. Okrem toho ostávajú v platnosti ostatné trestné následky kanonického práva, ktorými budú potrestaní tí, ktorí by v tomto stave naďalej tvrdohlavo zotrvávali.
Dané v Ríme, v budove Svätého offícia, dňa 20. júna 1949. Petrus Vigorita, Supremae S.Congregationis S.Officii Notarius“. Zdroj: Prierez dejinami Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
|
(821)
