Amoris Laetitia - posynodálna apoštolská exhortácia svätého otca Františka
„Evanjelium rodiny vyživuje aj tie semená, ktoré ešte čakajú na dozretie, a musí sa starať aj o tie stromy, ktoré vyprahli, a nesmú byť opomenuté“, takým spôsobom, aby – vychádzajúc z daru Krista vo sviatosti – ich „trpezlivo viedlo to, čo už prijali z Kristovho tajomstva, postupne ďalej k získaniu bohatšieho poznania a plnšieho včlenenia tohto tajomstva do ich života“.
Vychádzajúc z biblického učenia, že všetko bolo stvorené skrze Krista a pre Krista ( Kol 1, 16), synodálni otcovia pripomenuli, že „poriadok spásy osvetľuje a napĺňa poriadok stvorenia. Prirodzené manželstvo je pochopiteľné iba so zrakom upretým na Krista. Cez Krista možno aj poznať pravdu o ľudských vzťahoch. Kristus, novy Adam, tým, že zjavuje tajomstvo Otca a jeho lásky, naplno odhaľuje človeka, človeku a ukazuje mu jeho vznešené povolanie‘ ( Gaudium et spes, 22). Ce Krista je vhodné chápať prirodzené vlastnosti manželstva, ktoré tvoria dobro manželov (bonum coniugum)“, kam patrí jednota, otvorenosť pre život, vernosť a nerozlučnosť, a v rámci kresťanského manželstva aj vzájomná pomoc na ceste k plnšiemu priateľstvu s Pánom. „Rozlišovanie semina Verbi v iných kultúrach (porov. Ad gentes, 11) môže byť aplikované aj na skutočnosť manželstva a rodiny. Okrem opravdivého prirodzeného manželstva existujú pozitívne prvky aj v manželských formách iných náboženských tradícií,“ i keď tam nechýbajú ani tienisté stránky. Môžeme povedať, že „každá osoba, ktorá na tomto svete túži vytvoriť rodinu vedúcu deti k tomu, aby sa tešili zo všetkých skutkov zameraných na prekonanie zla – čiže rodinu, ktorá ukazuje, že Duch je živý a činný – sa stretne s vďačnosťou a ocenením, nech už by patrila do ktoréhokoľvek národa, vierovyznania alebo regiónu“.
76-77 Zdroj: sv. Otec, Pápež František, Amoris Laetitia
|
(1051)
