BESKYD, Nikolaj, PhDr.

Narodil sa 29. júna 1883 v gréckokatolíckej obci Boldogkőváralja v dnešnom Maďarsku, ktorá v čase existencie Rakúsko-Uhorska patrila do Prešovskej eparchie. Jeho otec Alexander Beskyd (1854-1923) bol v tejto obci gréckokatolíckym kňazom. Detské roky prežil v obci Abaújszantó, vzdialenej od jeho rodiska iba 15 kilometrov, kde bol jeho otec ako kňaz preložený a kde sa narodili jeho mladší bratia: Alexander (1887), Eugen (1890) a Kornel  (1892).  

Po absolvovaní ľudovej školy, študoval od roku 1892 na Kráľovskom katolíckom gymnáziu v Prešove, kde úspešne v roku 1900 zmaturoval. Po maturite sa po vzore svojich predkov rozhodol pre kňazstvo. Vladyka Ján Vályi ho ako nadaného študenta posiela študovať na teologickú fakultu do Budapešti. Tu sa zapojil do práce slovanského krúžku a z bohatej fakultnej knižnice čerpá materiály pre svoje prvé historické práce. Ako mladý bohoslovec je prijatý za riadneho člena maďarského historického spolku na základe  publikovanej práce História opátstva v Tápolci (1903). Po teologických štúdiách sa rozhodol pre kňazstvo v celibáte. Na kňaza bol vysvätený 14. apríla 1907 vladykom Jánom Vályim v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove.

            Po vysviacke ostáva v Prešove, kde je poverený prácou koncipistu na biskupskom úrade. V roku 1908 je ako mladý kňaz menovaný riaditeľom biskupskej kancelárie. V roku 1911 získava doktorát filozofie na univerzite v meste Kluž v terajšom Rumunsku a v roku 1912 sa stáva konzistoriálnym radcom. Na biskupskom úrade pôsobí v zložitých rokoch 1. svetovej vojny a vzniku 1. Československej republiky. V roku 1920 začal v Prešove vydávať noviny Holos russkaho naroda, stál pri zrode Russkej národnej rady a aktívne sa zapájal do práce Spolku Alexandra Duchnoviča v Užhorode, kde bol predsedom vydavateľskej sekcie. Ostro kritizoval československú vládu za nedodržanie prísľubov v otázke autonómneho postavenia Podkarpatskej Rusi. Na túto tému vydal práce Karpatskaja Rus (1920) a neskôr Karpatorusskaja pravda (1932).  V roku 1919 mu v Prešove vyšla práca  Slovar maďarsko-russkij, na ktorom pracoval ešte počas tvrdej maďarizácie. Po maďarsky tiež vydal prácu A Karácson (1914) a Kováts János (1764-1834). Jeho strýko Anton Beskyd bol v rokoch 1923-33 guvernérom Podkarpatskej Rusi.

            V roku 1923 z neznámych príčin odchádza z Prešova a stáva sa farárom v obci Legnava, okr. Stará Ľubovňa, kde jeho dedo Juraj Beskyd ako kňaz pôsobil od roku 1859 a zaslúžil sa o vybudovanie tunajšej Cerkvi sv. Jána Krstiteľa (1883). Nikolaj Beskyd tu pôsobil ako miestny duchovný do roku 1927, kedy farnosť prepustil svojmu mladšiemu bratovi Eugenovi Beskydovi. Po odstúpení požiadal o penzionovanie a ako 45 ročný kňaz na dôchodku ostáva na fare v Legnave, kde žije v kruhu rodiny svojho brata. Tu napísal N. Beskyd svoje najvýznamnejšie diela, ktoré mali ohlas v Československu i v zahraničí a zohrali významnú úlohu pri aktivizácii rusínskej inteligencie v celom karpatskom regióne (historik S. Konečný).  

             Napriek dedinskému prostrediu, kde bol vzdialený od knižníc a historických sympózií, neúnavne študuje a tvorí historické práce, ktoré potom vydáva tlačou. K najvýznamnejším patria: Julij I. Stavrovskij Popradov (1923), Poezija Popradova (1926), Karpatorusskaja drevnosť (1928), A. V. Duchnovič i jeho poezija (1929) Iz minuvšaho odnoj kresťanskoj semji (1930), Kirillica i hlaholica (1930), Sobranie sočinenij Evgenija Andreeviča Fencika (1932), Istorija Prjaševskoj grekokatoličeskoj jeparchii (1933), Duchnoviči (1934).

            Nikolaj Beskyd sa krátko pred smrťou presťahoval k svojmu rodnému bratovi Alexandrovi do Košíc, kde po operačnom zákroku 11. decembra 1947 zomiera. Pochovaný bol na košickom cintoríne, kde jeho ostatky spočívajú dodnes. Pred smrťou pracoval na svojej poslednej práci Kratkij istoričeskij očerk Prjaševčiny, ktorú nestihol dokončiť. Po jeho smrti o ňom v roku 1948 kanonik Teodor Rojkovič napísal: „Pero vypadlo z jeho ruky, slová utíchli, no jeho pamiatka je pre nás záväzkom aby žila medzi nami. A bude žiť, lebo jeho prítomnosť národ a jeho predstavitelia pocítia, a len budúce generácie určite spoznajú, prečo sa trápil a čo pre nich znamenal.“

            Po roku 1990 sa vďaka rusínskym aktivistom prebudil záujem o osobu Nikolaja Beskyda, čoho dôkazom je vydanie publikácie Nikolaj Beskyd na blaho Rusínov (Užhorod 2005), konanie viacerých vedeckých seminárov, odhalenie pamätných tabulí v  jeho pôsobisku v Legnave, v rodnej obci Boldogkőváralja a taktiež odhalenie mramorovej tabule rodine Beskydovcov v obci Abaújszantó.

Literatúra: БЕСКИД, Г.:  Николай Бескидъ на благо Русинів. Ужгород. Выдавателство В. Падяка, 2005. – ПОП, И.: Энциклопедия Подкарпатской Руси. Ужгород. 2006. – КОВАЧ, Ф.: Краєзнавчий словник Русинів-Українц& #1110;в Пряшівщина. Пряшів. СРУС, 1999. - MAGOCSI, P.R. – POP, I.: Encyklopedia of Rusyn history and culture. Toronto.  University of Toronto, 2002. – POP, I.: Podkarpatská Rus osobnosti její historie, vědy a kultury. Praha. Nakladatelství Libri, 2008.