Juraj Bumbera SJ
2. marec 1918 - 27. február 1996
gréckokatolícky kňaz, člen Spoločnosti Ježišovej
Otec Juraj Bumbera SJ sa narodil 2. marca 1918 na zemplíne v dedinke Voľa okres Michalovce. Jeho otec Juraj bol roľník a matka Mária, rod. Lepihusková, pracovala v domácnosti. Mal piatich súrodencov. Štúdia začal v roku 1924 základnou školou a postupne prešiel na gymnázium v Michalovciach kde v roku 1939 zmaturoval. Aj napriek nevôli rodičov po ukončení gymnázia sa sa rozhodol vstúpiť do seminára. Vladyka P. P. Gojdič OSBM ho po roku poslal na štúdia do Bratislavy na Katolícku bohosloveckú fakultu. Teologické štúdium ukončil v roku 1944.
Kňazskú vysviacku prijal z rúk vladyku P. P. Gojdiča OSBM 25. mája 1944 v Prešove. Po vysviacke nastúpil za kaplána do farnosti Povýšenia sv. Kríža v Bratislave. Počas tohto pôsobenia so doplnil vyššie teologické vzdelanie, ktoré ukončil licenciátom z teológie.
V rokoch 1946 – 1947 učil na učiteľskom ústave v Michalovciach. Po duchovných cvičeniach v Michalovciach sa rozhodol vstúpiť do spoločnosti Ježišovej a táto túžba sa naplnila dňa 31. januára 1948 v Ružomberku. Po noviciáte odišiel študovať do Čiech, kde bol počas likvidácie kláštorov odvedený do internačného tábora. O niekoľko mesiacov však boli všetci odvedený do pracovného tábora v Komárne a po zaškolení bol pridelený k PTP v Liptovskom Hrádku. Po troch rokoch počas kampane proti horlivým rehoľníkom bol odsúdený na 5 rokov. Svoj čas väzenia strávil vo väzniciach Trenčín, Pankrác a Valdice odkiaľ bol na základe amnestie po uplynutí polovice trestu prepustený. Na začiatku väzenia absolvoval 30 dňové exercície, čo mu potom pomohlo ľahšie zvládnuť samotu a ťažkosti spojené z väzením. Po väzení pracoval v opravárenskom podniku, kde sa učil aj za zámočníka. Pre zlý zdravotný stav nezískal výučný list. Neskôr pracoval v Chemosvite. Ubytovanie mal dosť zlé. Na internáte sa stretával z biedou a opilstvom. V tomto čase Sväté Liturgie chodieval slúžiť do lesa. Peň stromu mu slúžil ako prestol. No v zime nebolo možné slúžiť sväté Liturgie vonku. Preto sa vrátil do Levoče a zamestnal sa ako skladník v ČSAD, kde pracoval až do obnovenia činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v Československu roku 1968.
V roku 1968 sa znova mohol zaradiť do duchovnej služby. Pôsobil v Drienove, Varhaňovciach a Prešove. Najprv pôsobil ako kaplán a po dvoch rokoch ako správca farnosti. Popri tom pôsobil ako: examinátor Prešovskej eparchie v odbore morálka a pastorácia; ako eparchiálny sudca, no pre zlý zdravotný stav v roku 1990 odchádza do predčasného dôchodku. No aj tak neostal doma, ale pokračoval v svojej duchovnej službe ako duchovný otec sestier služobníc Nepoškvrnenej Panny Márie. Po roku 1992 chodieval vypomáhať do Jezuitského exercičného domu v Prešove, ale spovedaním vypomáhal aj v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove. Po vážnej operácii roku 1995 sa jeho zdravotný stav nezlepšoval. Otec Bumbera vtedy výslovne ponúkol Bohu celý svoj život ako obetu za dobro našej Prešovskej eparchie. Od vtedy sa jeho stav zo dňa na deň zhoršoval. Čo dosvedčovalo, že Boh prijal jeho obetu. Prekonával bolesti bez liekov, aby jeho obeta bola dokonalá. Zomrel 27. februára 1996 v náruči svojho bývalého kaplána Jána Babjaka SJ a za prítomnosti vladyku Milana Chautura CSsR, ktorý po smrti povedal: „po takejto krásnej lekcii smrti, akú nám dal otec Bumbera, sa už vlastnej smrti bojím menej.“ Pohreb bol 29. februára 1996 v Katedrálnom chráme svätého Jána Krstiteľa v Prešove za účasti sidelného biskupa v Prešove mons. Jána Hirku a vladyku Milana Chautura. No aj za účasti mnohých kňazov, sestier a veriacich z Prešova.
Veriacim slúžil s láskou a obetou, bol im k dispozícii nielen chráme ale aj doma vtedy kedy to potrebovali. Stretnutie s ním napĺňalo každého pokojom a vyrovnanosťou duše.
Jeho odkaz pre nás všetkých: „Miluj Ježiša Krista celým svojím srdcom a buď mu verný celý život.“
To sú slová, ktoré podľa vzoru otca Bumberu sa dajú nielen duchovne prežívať, ale aj skutkami dennodenne napĺňať. Nech Boh rozhojní tento jeho odkaz v našich srdciach.
Viac o otcovi Bumberovi sa dozviete v knihe Zostali verní - osudy gréckokatolíckych kňazov, I. zväzok.
| 
(5633)
