Článok pojednáva o dialogickom charaktere osoby, ktorý patrí k podstatným atribútom ľudskej osoby, o schopnosti komunikácie, v procese ktorej sa utvára osobnosť človeka. Základný aspekt, personalistický a ontologický spôsob interpretácie fenoménu komunikácie tvorí integrujúci motív článku. Podľa pápeža Jána Pavla II. je dialóg, ktorý je korelátom komunikácie, je nutné brať do úvahy predovšetkým horizont viery, teologický aspekt a tiež eschatologický horizont. Analýza komunikácie a dialógu poukazuje na ďalšie atribúty dialógu. Ak má byť dialóg pravdivý, musí byť dialógom lásky, dialógom bratstva a dialógom pravdy. Musí sa vykonávať s úctou k druhej osobe, zohľadňujúc dôstojnosť ľudskej osoby. Komunikácia a dialóg ako jej korelát prispieva k solidarite a napomáha civilizáciu bratstva.