Anafora - východné cirkvi západosýrskej skupiny

Všeobecná charakteristika anafor východných cirkví západosýrskej skupiny

Vo všeobecnosti ich charakterizuje vďakyvzdávajúco – anamnetická a epikletická štruktúra → toto vďakyvzdávanie patrí do stálych častí týchto anafor:

a) V západo-sýrskych anaforách je zdôraznená veľkosť Boha, ktorý je: „Bohom silným“, po ktorom je „pomenované všetko otcovstvo na nebi i na zemi“, „Nevýslovný“, „Nepochopiteľný“, „Neviditeľný“, „Nedostupný“

b) vzbudzuje sa údiv nad Jeho veľkosťou a blízkosťou súčasne, transcedentnosťou a imanenciou. Ide tu o apofatickú teológiu, ktorá je typická pre kresťanský Východ. Tento typ anafor sa snaží zvýrazniť Boha tým, že hovorí aký Boh nie je.

c) Taktiež sa snaží neobyčajným bohatstvom a rôznorodosťou foriem proklamovať chválu Boha, ktorá sa manifestuje v e konómii spásy.

d) Obrad Eucharistie je „klasickým miestom“ pre zdôraznenie jednoty troch božských Osôb a ich diela (činnosti) → trinitárny charakter, eucharistické modlitby sú adresované Otcovi skrze (gr. δια, lat. per) Syna v Svätom Duchu; → anafory sú christocentrické, najmä v anamnézach, v ktorých sa spomína dielo Krista.

e) Zvlášť je zvýraznená úloha Svätého Ducha. Prejavuje sa to v privolávaní Svätého Ducha, ktorý má zjednotiť účastníkov liturgie, ako aj premeniť dary chleba a vína na Telo a Krv Krista. Epikléza určuje zvláštny charakter liturgií Východu.

f) Doxológia, anamnéza a epikléza sú tri slová – skutočnosti, ktoré charakterizujú teologický postoj anafor liturgií západosýrskeho typu. Zhromaždený ľud spomína Božie „veľkolepé činy“, za ktoré ho zvelebuje Cirkev a stáva sa prosiacou za vyplnenie Božích úmyslov, aby všetko zhromaždené bolo v koinónii Svätého Ducha.

g) Veľké eucharistické anafory, ktoré rozvíjajú dejiny spásy, majú charakter katechéz (anafora sv. Jána Zlatoústeho, sv. Bazila Veľkého, sv. Gregora Veľkého, sv. Klementa).

h) Anafory taktiež zjavujú nebesko - pneumatologickú víziu Cirkvi, ktorá v Eucharistii neustále vystupuje (anabásis) k Otcovi, premieňa sa a premieňa aj celé stvorenie.

i) Vedomie nesmiernosti Boha a neustáleho konania Svätého Ducha uvádza taktiež vedomia nehodnosti: „Beda mi, som zachvátený strachom, keď som človek so z nečistými ústami“ (anafora Addai i Mari). Podobné elementy je možné nájsť v ďalších anaforach.