Boh - je nezmerný a všadeprítomný

Už starozákonný Jakub, keď putoval do Haranu, nocoval na jednom mieste. V noci mal sen, v ktorom videl rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba. Keď sa prebudil, povedal: „Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel“ (Gn 28, 16).

Hovoríme tu teda o ďalšej Božej vlastnosti: O Božej nezmernosti a všadeprítomnosti.

Výraz nezmerný - odvodzujeme od slova merať a znamená: nezmerateľný. Ak túto vlastnosť aplikujeme na Boha, potom je to táto Božia vlastnosť, ktorou je Boh nevyhnutne a podstatne prítomný na všetkých reálnych a možných miestach. Nekonečné bytie nemá hraníc.

Boh teda neobsadzuje miesto ako telo, lebo nie je telom, ale duchom. Aj naša duša je duch, ale telo ju tak obmedzuje, že je totálne prítomná cez svoju podstatu v každej jeho čiastočke tela. Boha však neobmedzuje zemský priestor. Cez svoju podstatu je totálne prítomný na každom mieste. Predpokladať, že Boh je prítomný tu alebo tam, znamenalo by vytvoriť ho odinakiaľ. Každý z týchto spôsobov prítomnosti sa v niečom protiví jeho nekonečnosti a jednoduchosti.

Tu treba zdôrazniť, že Boh by bol nezmerný, aj keby neexistoval vesmír a priestor. Všadeprítomný je však so zreteľom na stvorený vesmír a priestor. Správnejšie by bolo treba hovoriť, že priestor a všetky stvorené veci sú v Bohu. Lebo nemôže byť, ani nemôže vzniknúť nejaká vec alebo priestor, kde by Boh nebol svojou podstatou najdokonalejšie prítomný. Túto všadeprítomnosť Boha si môžeme znázorniť aj tým, keď si predstavíme, ako je prítomná nejaká pravda v každom bode priestoru.

Božia všadeprítomnosť je predmetom riadneho a všeobecného hlásania učiteľského úradu a je obsiahnutá v dogme o nezmernosti Boha ako časť v celku, ktorá znie:

Boh je nezmerný a všadeprítomný.

Túto dogmu postupne vyhlasujú:

Atanázovské vyznanie viery: „A predsa nie sú to traja Veční, ale jeden Večný, ako ani traja Nestvorení ani traja Nezmerní, ale jeden Nestvorený, jeden Nezmerný...“ (DS 75). Štvrtý lateránsky koncil a Prvý vatikánsky koncil. Všetky prikladajú Bohu atribút „Nezmerný“.

Dôkazy zo Svätého písma:

Sväté písmo učí jasne nezmernosť a všadeprítomnosť Boha. Zdôrazňuje predovšetkým Božiu všadeprítomnosť, lebo chce vzbudiť posvätnú úctu a bázeň pred Bohom a posilniť dôveru v Boha. Tým aj ukazuje vyvýšenosť Boha nad všetky priestorové miery. Hovorí svojím ľudovým spôsobom a nerobí rozdiely medzi Božou nezmernosťou a všadeprítomnosťou.

Nezmernosť: Vesmír nestačí na to, aby Boha obsiahol, pretože Boh je nekonečne väčší než všetky jeho diela (Sir 43, 28). Svojou velebnosťou prevýšil nebesá (Ž 8, 2).

Kráľ Šalamún pri posviacke jeruzalemského chrámu hovorí: „Či naozaj bude Boh bývať na zemi? Veď nebesá a nebesá nebies ťa nemôžu obsiahnuť, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil!“ (1 Kr 8, 27).

Podobná myšlienka je aj u proroka Izaiáša, kde sa dozvedáme, ako Boh pripomína Izraelitom v zajatí, že stavba nového chrámu, po ktorej túžia, nestačí. Veď on má nádhernejší chrám, než bol jeruzalemský: „Nebesá sú mojím trónom a zem podnožou mojich nôh“ (Iz 66, 1).

V knihe Jób zasa čítame: „Je vyšší nad nebesá... Hlbší od podsvetia... Jeho rozsah väčší je ako zem, jeho šírka väčšia ako more“ (Jób 11, 8-9).

Podobne čítame u proroka Jeremiáša (Jer 23, 24) a u proroka Barucha (Bar 3, 24-25).

Všadeprítomnosť: V knihe Žalmov o Božej všadeprítomnosti čítame: „Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou? Ak vystúpim na nebesia,  ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si. I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori, ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica“ (Ž 138, 7-10).

V knihe Deuteronómium Mojžiš hovorí k svojmu ľudu, aby si vzali k srdcu Božie príkazy, pretože „Pán je jediný Boh hore na nebi a dolu na zemi“ (Dt 4, 39).

V Novom zákone je predpokladaná Božia všadeprítomnosť v Reči na vrchu.

Sv. Pavol v reči v areopágu cituje gréckych básnikov, že Boh „od nikoho z nás nie je ďaleko. Lebo v ňom žijeme, hýbeme sa a sme“ (Sk 17, 27-28), čím s prekvapujúcou presnosťou vyslovili veľkú intuíciu Božej všadeprítomnosti.

Dôkazy z Tradície:

Otcovia nazývajú Boha nepochopiteľným, nepopísateľným, nezmerateľným tým, že uvádzajú a vykladajú výroky Svätého písma a snažia sa znázorniť Božiu všadeprítomnosť rozličnými obrazmi.

Prvú monografiu o Božej prítomnosti v celom svete a všetkých jeho častiach napísal sv. Augustín. Na otázku, kde prebýval Boh predtým ako stvoril svet, odpovedá: „Boh v sebe prebýval, u seba prebýval a v sebe je Boh.“ Pri hrubej predstave, ako by Boh bol rozložený vo svetovom priestore, polovicou na nebi a polovicou na zemi, píše: „Boh je len v nebi celý a len na zemi celý a v nebi i na zemi celý nie je  žiadnym miestom obsiahnutý, ale je sám v sebe všade celý.“

„Hymna na slnko“ sv. Františka Assiského a biblická pieseň Chváľte Pána všetky národy (porov. Dan 3, 58-88) sú teda na ústach človeka, ktorej intuuje Božiu prítomnosť vo svete, niečím úplne prirodzeným.

Tu treba zdôrazniť, že - hoci Boh je prítomný všade a vo všetkých veciach svojou podstatou a udržuje ich v bytí, nepôsobí všade rovnako. Inak pôsobí v živých bytostiach, inak v rozumných, inak v prirodzenom poriadku a inak v nadprirodzenom poriadku. Kde Boh pôsobí zvláštnym spôsobom, tam je aj zvláštne prítomný. To je logické a pochopiteľné. Napríklad zvláštnym spôsobom je prítomný v nebi, kde sa dáva vidieť svetlom slávy, a tak spôsobuje nevýslovnú radosť nebešťanov. Celkom inak je prítomný v ľudskej Kristovej prirodzenosti. Celkom inak v Eucharistii pod spôsobmi chleba a vína prebýva opravdivo - teda celý so svojím božstvom.

Ak domyslíme až do posledných dôsledkov správny pojem Božej všadeprítomnosti, objavíme, ako zôkol-vôkol, napravo i naľavo, pod i nad, pred i za, dolu i hore prýšti a trblieta sa Božské. Človek takto nachádza Boha všade vo svete. Tuší ho za pohybom oblakov, za trblietaním hviezd, za energiou atómových častíc, za harmóniou nekonečných svetov, za dynamizmom života, za obdivuhodným faktom myslenia, za tajomstvom slobodného rozhodovania, skrátka za všetkým, čo jestvuje.