Proskomídia – „Na česť Bohorodičky“

Po „úkone vína“ kňaz berie druhú prosforu a hovorí: „Na česť a pamiatku našej preblahoslavenej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny. Na jej prosby prijmi, Pane, túto obetu na svoj nebeský žertveník.“

Prvá prosfora sa použila na vyrezanie častice „baránka“, ktorá znázorňuje Ježiša Krista, druhá častica znázorňuje jeho Matku Máriu.

Táto častica, v tvare trojuholníka, je vyrezaná „na česť a pamiatku preblahoslavenej“ Ježišovej Matky. Mária, podľa svedectva Nového zákona, hlavne evanjelií je matkou Ježiša z Nazareta, ktorý sa jej narodil v júdskom Betleheme (por. Lk 2,4.7 a.i.). Mária je blahoslavená (gr. makaría) (por. Lk 1,45) a budú ju blahoslaviť všetky pokolenia (gr. pasai ai geneaí) (por. Lk 1,48). To, že je blahoslavená pre svoje materstvo a toto blahoslavenie je cez všetky pokolenia doteraz, preto sa vykrajuje častica „na česť a pamiatku“ Márie, Ježišovej matky.

Mária sa ďalej nazýva Vládkyňa. Tento titul je odvodený od jej vzťahu s Ježišom, ktorý sa nazýva Vládca (gr. despótes) (por. 2Pt 2,1; Júd 4). Keď je syn vládcom, tak jeho matka musí byť vládkyňou.

V Novom zákone nenájdeme doslova, že by sa Panne Márii dával titul „Božia Matka“ alebo „Bohorodička“. O Márii sa hovorí, že počala a porodila syna, ktorý je Synom Najvyššieho, ktorý je svätý a je Božím Synom (por. Lk 1,31n.35). Z evanjelií vysvitá, že Mária je matkou syna, o ktorom sa vie, že je Syn Boha. Preto tento titul nie je proti tvrdeniam, ktoré o Márii, Ježišovej Matke píše Sväté písmo Nového zákona.

Mária, v tomto texte je nazývaná aj vždy Panna. O Márii, ako o panne (gr. parthénos) píše evanjelista Lukáš (por. 1,27ab) a evanjelista Matúš (por. 1,23), keď cituje proroka Izaiáša (por. 7,14). Výrok tohto proroka je znamením pre jeho dobu, ale je aj znamením príchodu Mesiáša na svet skrze panenské počatie. Čiže tak ako sa podľa svedectva Písma počal Ježiš vo svojej matke Márii (por. Mt 1,18.20; Lk 1,35).

Niektorí hovoria, že Máriine slová: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám“ (Lk 1,34), znamenajú sľub večného panenstva a vlastne znamenajú: „nie je mi dovolené poznať muža“. Tým sa dokazuje, že titul „vždy Panna“ má svoje opodstatnenie, na základe Svätého písma. „Na jej prosby prijmi, Pane, túto obetu na svoj nebeský žertveník.“ Na prosby svojej matky Ježiš koná zázraky. Príkladom je prvé Ježišovo znamenie v Jánovom evanjeliu – premenenie vody na víno na svadbe v Káne Galilejskej (por. Jn 2,1-11). Mária bola tá, ktorá povedala synovi o nedostatku vína a povedala obsluhujúcim, aby splnili všetko, čo im Ježiš prikáže (v. 3.5). Na Máriine prosby má Ježiš prijať obetu chleba a vína, konanú kňazom, na nebeský žertveník. Potom kňaz kladie časticu vykrojenú „na česť a pamiatku“ Bohorodičky napravood baránka, pričom hovorí: „Po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom“. Je to druhá časť desiateho verša žalmu 45(44), bez posledného slova tohto verša „z Ofiru“. Ž 45(44) je výnimočným žalmom, je to „pieseň lásky“, v ktorej „básnik“ ospevuje svadbu kráľa s kráľovskou dcérou.

  Exegéti predpokladajú, že od v. 10 sa hovorí len o jednej žene, ale sotva je možné ju stotožniť s „kráľovnou“ (v. 10), s „dcérou Týru“ (v. 13) a „kráľovskou dcérou“ (v. 14nn). Pozoruhodná a prehľadaná podobnosť je uvedená vo Veľpiesni (3,11), že kráľovná – matka korunuje nového kráľa v deň jeho zásnub. 

 Tento názor sa hodí k tomu, čo je uvedené v proskomídii Liturgie svätého Jána Zlatoústeho. Kráľovná po kráľovej pravici zo Ž 45(44),10 je kráľova matka. Tak ako po pravici častice znázorňujúcej Ježiša je položená častica znázorňujúca jeho matku Máriu.