Svätá spoveď

Siedma kapitola trebníka sa nazýva Postup pri spovedaní. Hovoriť o spovedaní bezprostredne po krste je veľmi logické, lebo základným prostriedkom na dosiahnutie odpustenia je práve krst. To je dôvod, prečo v symbole viery deklarujeme, že vyznávame jeden krst „na odpustenie hriechov“. Ak sa človek dopustí vážnejšieho priestupku aj po jeho prijatí, má k dispozícii spoveď, ktorá je akoby náhradným krstom, záchrannou sieťou.

Spovedná prax prešla v priebehu dejín nemalými zmenami, takže jej súčasný stav je výsledkom dlhého a komplikovaného vývoja.

V cirkvách grécko-slovanského obradu, medzi ktoré patríme, existujú prinajmenšom dva základné spôsoby spovedania.

Prvý spôsob obsahuje okrem častí, o ktorých ešte budeme hovoriť, aj päťdesiaty žalm, viaceré kňazské modlitby, vyznanie viery, rôzne výzvy a poučenia. Keďže dosiaľ nebol preložený do slovenského jazyka, je reálne dostupný len v cirkevnoslovanskej verzii. Vzhľadom na svoju časovú náročnosť je takmer nemožné používať ho v bežnej spovednej praxi. To však neznamená, že nejestvujú situácie, v ktorých by nebol užitočný. Vynikajúco môže poslúžiť napríklad pri spovediach ľudí, ktorí vyznávajú svoje hriechy po viacerých desaťročiach alebo si robia celoživotnú spoveď. Dúfajme preto, že v dohľadnej dobe sa dostane na naše farnosti aj v slovenskom preklade.

Druhý spôsob spovedania, ktorý sa nachádza v spomenutej siedmej kapitole slovenského trebníka, je omnoho kratší. Navyše existuje v dvoch verziách – základnej a skrátenej.

Základná verzia obsahuje kňazské zvolanie „Požehnaný Boh náš...“ a zvyčajný začiatok od Trojsvätej piesne po Otče náš. Sú to modlitby, ktoré by mal každý gréckokatolík vedieť naspamäť a môže ich nájsť v modlitebnej knižke Hore srdcia na stranách 4 – 5. Druhou časťou sú kajúce tropáre. Ide o texty, ktoré sme už spomenuli v katechéze o Modlitbe nad ženou, keď potratí dieťatko. Spievame ich napríklad v rámci veľkého povečeria alebo počas svätej liturgie, keď sa slávi „v každej potrebe“, takže ich nájdeme aj v knižke Hore srdcia na stranách 163 – 164. Do formulára svätej spovede sa hodia azda viac než kdekoľvek inde, lebo v tomto svätom tajomstve ide v prvom rade o skrúšenosť. Treťou časťou je rozhovor medzi kňazom a spovedajúcim sa človekom, v rámci ktorého by mal kajúcnik otvorene vyznať prinajmenšom všetky vážnejšie hriechy, vrátane ich počtu a okolností. Na záver by mal dostať to, čo trebník odborne nazýva kánonom alebo epitímiou, teda skutok kajúcnosti. Štvrtou časťou je kňazská výzva „Skloň sa“ a modlitba, v ktorej kňaz prosí Boha, aby daroval spovedajúcemu sa človekovi postoj pokánia, odpustenie, vyslobodenie z hriechov, zmierenie a zjednotenie s Cirkvou. Poukazuje sa pritom na skutočnosť, že Pán je milosrdný, plný zľutovania a veľmi trpezlivý. Piatou časťou je rozviazanie kajúcnika z pút hriechov, ktorému sa niekedy hovorí „rozhrešenie“. Napokon kňaz hovorí modlitbu „Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička...“, ktorú poznáme aj vďaka svätým liturgiám, a robí prepustenie. K presnému významu viacerých slov a gest tohto formulára sa ešte budeme musieť vrátiť. Opísaná základná verzia druhého spovedného formulára sa môže používať najmä vtedy, keď na svätú spoveď neprichádza väčší počet veriacich, ale iba jeden či dvaja, prípadne traja. Prípustnou by zaiste bola aj spoločná modlitba úvodných častí v chráme, následné individuálne spovede s rozhrešením a napokon spoločná modlitba záverečných častí v chráme.

Skrátená verzia, ktorú zaiste všetci dobre poznáme, obsahuje iba zvolanie „Požehnaný Boh náš...“, rozhovor kňaza s kajúcnikom na tému jeho previnení s udelením epitímie a modlitbu rozviazania z pút hriechov. Predmetná skrátená verzia sa používa najmä vtedy, keď je väčší počet kajúcnikov, napríklad pred Paschou alebo pred Narodením Krista.

V nebezpečenstve smrti sa hovorí len modlitba rozviazania z pút hriechov.