Liturgický život v Novom svete

Tento príspevok odznel ako prednáška ruténskym biskupom Európy a Ameriky na sympóziu konanom spolu so šesťdesiatym výročím mučeníctva blaženého Teodora Romžu z Mukačeva. Osobitosťou prednášky bol nový preklad božských liturgií sv. Jána Zlatoústeho a sv. Bazila Veľkého, promulgované radou hierarchov Pittsburskej metropólie 6. januára 2007. Najprv sledujeme historické korene tohto prekladu. V Európe, zvlášť medzi cirkvami, ktoré prijali úniu s Rímom, bola sila procesu westernizácie veľmi silnou, ako z kultúrnych, tak aj z politických dôvodov. Kultúrne dôvody boli silnejšie v Amerike, kde východné cirkvi tvorili malú menšinu, ako medzi veľkou spoločnosťou, tak aj v samotnom katolíckom spoločenstve. Predsa však tieto cirkvi učinili rázne rozhodnutie sledovať východný princíp slávenia liturgie v jazyku ľudu. To viedlo k určitým zmenám v spôsobe slávenia liturgie, z ktorých najdôležitejšou bolo obnovenie verejnej recitácie kňazských modlitieb. Preklad z roku 2007 je preto autentickejšou reformou, než ktorá sa udialo predtým, pretože pramení z prirodzenosti samotnej liturgie a nie z vonkajších sociálnych alebo politických vplyvov.