Boh - Božia svätosť

Podľa svojho mravného stavu a zamerania  Božia vôľa je v najvyššej miere svätá. Svätosť Božej vôle, a teda svätosť samého Boha, spočíva v tom, že Boh ako bytosť všedokonalá chce a koná len dobré, a preto je čistý od akéhokoľvek hriechu a ani nemôže zhrešiť. Boh je teda vo svojej podstate absolútne svätý.

Dôkazy zo Svätého písma:

Sväté písmo dokazuje Božiu svätosť tak po negatívnej ako aj po pozitívnej stránke. Najprv sám Boh o sebe svedčí, že je svätý:

Mojžišovi vravel: „Buďte svätí, lebo ja, Pán, váš Boh, som svätý!“ (Lv 19, 2).

Prorok Izaiáš svedčí, že videl Pána sedieť na vznešenom tróne a počul spievať anjelov, obklopujúcich Boží trón:

„Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy“ (Iz 6, 3).

Sväté písmo svedčí o Božom mene, že je „veľké a úžasné,... sväté“ (Ž 104, 3); jeho „zákon je svätý“ (Rim 7, 12); jeho „cesta je svätá“. (Ž 76, 14).

K vyššiepovedenému treba dodať, že trojnásobné opakovanie slova Svätý, svätý, svätý znamená, že Boh je svätý v najvyššej miere, čiže absolútne.

V Novom zákone sám Ježiš vyhlasuje:

„Buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48).

Svojho Otca oslovuje:

„Svätý Otče...“ (Jn 17, 11).

Boh je základom a vzorom každej svätosti:

„Ako svätý je ten, ktorý vás povolal, buďte aj vy svätí vo všetkom svojom počínaní“ (1 Pt 1, 15).

Preto mravná dobrota alebo svätosť konania pozostáva v slobode od hriechu a v čistote mravného konania.

Dôkazy z Tradície:

Svätí Otcovia bránili svätosť proti pohanom, ktorí svojim bohom pripisovali ľudské neresti a vášne. Tiež proti gnostickým a manichejským dualistom a proti ariánom, ktorí Božieho Syna považovali za premenlivého a nestáleho.