Ikonostas

Ikonostas oddeľuje loď od svätyne. Euzébius hovorí: „Konštantín Veľký ohradil oltár (myslí sa tým svätyňa) drevenou ohradou, aby cez ňu nechodili mnohí.“ Neskôr bola svätyňa oddelená obyčajnou železnou priehradkou, na ktorej boli obrazy siahajúce iba po prsia. Cisár Justinián premenil tvar tejto oltárnej priehrady tým, že jej pridal stĺpy, ktorými sa jednotlivé časti rozdeľovali a priestor medzi nimi ozdobil svätými obrazmi. O istý čas bola nad stĺpmi oltárnych dverí položená horizontálna spojka – drevený, kovový alebo mramorový trám, aby ním boli stĺpy spevnené. Časom boli pridané ešte iné obrazy a tak sa objavil početný rad obrazov. Až svätý Bazil a po ňom svätý Sáva a svätý Ján z Damasku zostavili usporiadanie obrazov tak, aby podávali dejiny spásy a slúžili veriacim ako vizuálna pomôcka na pochopenie základných právd kresťanstva.

Ikonostas pripomína záves zo Starého Zákona medzi svätyňou a svätyňou svätých.

V strede ikonostasu sa nachádza troje dverí. Stredné – kráľovské sa nazývajú preto, lebo cezeň prechádza Kráľ slávy, Pán neba vo svätých daroch. Dostali pomenovanie aj svätými, lebo cez ne sa prenášajú sväté dary a nie je dovolené cez ne prechádzať prostým ľuďom, iba posväteným (kňazom a pod.) Sú dvojkrídlové, pripomínajúce Starý a Nový Zákon. Symbolizovali Spasiteľa podľa Jeho slov: „Ja som brána. Kto vojde cezo mňa, bude spasený; bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.“  Je na nich vyobrazené Zvestovanie Presvätej Bohorodičke ako počiatok nášho vykúpenia a kvôli spomienke, že vtelením Božieho Slova otvorili sa nám nebesá. Po oboch stranách tejto ikony sa zobrazujú štyria evanjelisti, aby sa tým neznačilo, že aj ono ako archanjel Gabriel zvestovali svetu radostnú zvesť o vykúpení ľudského pokolenia. Evanjelisti sa vyskytujú dnes už zriedka, lebo ich zobrazenia sú zaradené aj medzi apoštolmi. Na ostatných dverách ikonostasu – nazývajú sa aj diakonské, lebo cez ne vchádzajú diakoni do svätyne, - sa zobrazujú aj svätí diakoni s orárom v ruke, alebo anjeli, ktorí nám pripomínajú, že tam, kde Boh sedí na prestole, sluší sa vstupovať s anjelskou nevinnosťou a zbožnosťou. Na dverách južnej strany sa obvykle nachádza ikona archanjela Michala, ako strážcu vchodu do raja. Na severných dverách  je ikona svätého prvomučeníka Štefana alebo archanjela Rafaela. Otvorenie dverí symbolizuje otvorenie raja.

Celý ikonostas je pokrytý ikonami a to v nasledujúcom radoch:

Prvý rad ikonostasu  tvoria ikony s výjavmi zo Starého Zákona, napríklad služba Zachariáša v Božom chráme, vyhnanie z raja, obetovanie Izáka, prechod cez Červené more, pozdvihnutie medeného hada na púšti, obeť Izákova, obeť Melchizedekova, alebo iné podobné príbehy vzťahujúce sa k nekrvavej obeti Nového Zákona.

Druhý - základný rad ikonostasu. Na severnej strane od kráľovských dverí je obraz Presvätej Bohorodičky s Ježišom Kristom na rukách. Na južnej strane je ikona Spasiteľa Ježiša Krista ako proroka alebo učiteľa. V ruke drží otvorené evanjelium so slovami: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“(Má 25, 34) Celkom na kraji severnej strany je ikona svätého Mikuláša, arcibiskupa z Myry (+ 327), ktorý je patrónom východných cirkví. Pri stene južných dverí je ikona sviatku alebo svätého, ktorému je chrám zasvätený.

Tretí rad ikonostasu je vytvorený z ikon dvanástich sviatkov Pána a Bohorodičky, a to v chronologickom poradí podľa dátumu v liturgickom kalendári (niektorí uvádzajú 6 sviatkov Pána na jednej strane ikonostasu a 6 sviatkov Bohorodičky na druhej strane):

1. Narodenie Bohorodičky

2. Ochrana Presvätej Bohorodičky

3. Uvedenie Bohorodičky do chrámu

4. Narodenie Ježiša Krista

5. Zjavenie Pána

6.  Stretnutie Pána so spravodlivým Simeonom

7.  Zvestovanie Presvätej Bohorodičke 

8. Vstup Ježiša Krista do Jeruzalema alebo Ukrižovanie alebo Povýšenie svätého Kríža

9.  Vzkriesenie Ježiša Krista

10. Nanebovstúpenie

11. Zoslanie Svätého Ducha

12. Zosnutie Presvätej Bohorodičky.

Uprostred tohto poradia ikon na kráľovskými dverami je ikona Poslednej večere a je výrazom toho, že v chráme sa koná nekrvavým spôsobom tá istá obeta, ktorú priniesol Kristus na kríži a ktorú na poslednej večeri ustanovil on sám. V niektorých chrámoch pod touto ikonou je ešte nerukotvorený obraz Spasiteľa, aby kresťania mali vždy pred očami rysy Kristovej tváre.

Štvrtý rad ikonostasu tvoria ikony svätých apoštolov. Zobrazujú sa po jednom, dvoch alebo po troch, podľa okolností a miesta na ikonostase. Zo severnej strany na juh: svätý apoštol Peter, Marek, Andrej, Matúš, Bartolomej, Tomáš. Ďalej svätý apoštol Pavol (alebo Júda Tadeáš), Lukáš, Ján, Jakub st., Šimon a Filip. Znázorňujú sa so symbolmi typickými pre toho ktorého apoštola (Peter – kľúče, Pavol – meč, Andrej – kríž v tvare x, ...)

V rade nad ikonou Poslednej večere je obraz Krista Kráľa a veľkňaza (Christos Pantokrator).

Piaty rad ikonostasu tvoria proroci Starého Zákona. Jedna skupina ikonopiscov uvádza 12 ikon v poradí: Mojžiš, kráľ Dávid, Jeremiáš, Daniel, Micheáš, Sofoniáš, Áron, kráľ Šalamún, Izaiáš, Ezechiel, Zachariáš a Malachiáš. Áron a Šalamún sa nahrádzajú niekedy Eliášom a Jonášom. Podľa inej skupiny je posledný rad zložený zo 16 prorokov: 4 veľkých a 12 malých.

Na vrchole ikonostasu je kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom, čím zavŕšil dielo spásy. Z jednej strany kríža je Presvätá Bohorodička a z druhej strany svätý apoštol Ján.

Tak ikonostas nám živo predstavuje trojakú službu Ježiša Krista a poslanie apoštolov a prorokov, ukazuje nám celú históriu Starého a Nového Zákona a je takpovediac otvorenou knihou, v ktorej každý človek môže prečítať najdôležitejšie príbehy a hlavne učenie kresťanskej viery. Je to teda biblický katechizmus, kde je obrazmi (ikonami) vysvetlené učenie Sv. Písma – Starého i Nového zákona – o vykúpení človeka.