Svätý Eutymios Veľký

Dnešnú nedeľu (20. januára) slávime sviatok (polyelejný s bdením) nášho prepodobného otca Eutymia Veľkého. Význam tohto muža dosvedčuje aj to, že sa spomína pri každej proskomídii – príprave obetných darov na božskú liturgiu. Z nesmierneho množstva jeho pozitívnych čŕt vyzdvihnime aspoň jednu: mlčanlivosť, zdržanlivosť v reči, nasmerovanie myšlienok na Krista.

Okolo roka 400 sa Eutymios stal kňazom a správcom chrámu v rodnom arménskom meste Meliténa, čo mu prinášalo veľa povinností, zariaďovania a vybavovania. Napriek tomu si vždy našiel čas na sústredenú modlitbu, pričom na celú Štyridsiatnicu odchádzal do púšte, aby žil v absolútnom mlčaní.

Keď mal 29 rokov, odcestoval na púť do Jeruzalema. Tam natoľko zatúžil po tichu a samote, že odišiel na východ do púšte, aby viedol mníšsky život.

Po niekoľkých rokoch sa Eutymiovo meno stalo takým slávnym, že sa okolo neho zhromažďovali muži, aby ho nasledovali, preto založil monastier, ktorého sa stal igumenom (predstaveným). Ani vtedy však nezabúdal nájsť si pravidelne aspoň niekoľko dní na absolútne ticho a mlčanie.

Väčšina z nás žije vo svete, preto nemôžeme nerozprávať alebo niekoľko dní mlčať. Naším povolaním nie je odísť do samoty, ale chodiť do práce, vychovávať deti, starať sa o verejné veci. Svätý Eutymios nám však kladie otázku, či nerozprávame príliš veľa, či sme dostatočne sústredení na Krista, či pamätáme na jeho slová, že budeme súdení nielen z každého zlého, ale dokonca aj z každého daromného slova. (Mt 12, 36)