Boh - Božia všemohúcnosť

Božia všemohúcnosť - všemohúcnosť Božej vôle - spočíva v tom, že čokoľvek Boh chce, bez akejkoľvek námahy uskutočňuje a niet na svete moci, okolnosti alebo príčiny, ktorá by uskutočneniu Božej vôle zabránila alebo jej činila prekážky.

Túto pravdu vyznáva už Apoštolské vyznanie viery a po ňom ostatné vyznania ako článok viery: „Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho...“ Je zaujímavé, že „zo všetkých Božích vlastností sa vo Vyznaní viery spomína iba Božia všemohúcnosť...” (KKC 268).

Dôkazy zo Svätého písma:

Sväté písmo naznačuje Božiu všemohúcnosť menom El, zvlášť v spojení El šaddaj (pantokratos, omnipotens). Je Pánom vesmíru, ktorému určil poriadok, ktorý mu ostáva plne podriadený a je mu k dispozícii. Je Pánom dejín: riadi srdcia a udalosti podľa svojej vôle (porov. Múd 11, 21).

Táto Božia všemohúcnosť sa prejavila menovite:

a/ V tvorení viditeľného a neviditeľného sveta:

Celý svet bol stvorený bez akejkoľvek námahy: „Lebo on riekol a stalo sa, on rozkázal a všetko bolo stvorené“ (Ž 32, 9).

b/ V prozreteľnom riadení všetkého stvoreného:

„Všetko to čaká na teba, že im dáš pokrm v pravý čas. Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu. Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme“ (Ž 103, 27-30).

c/ V konaní zázrakov:

„Ktorý Boh je taký veľký, ako je náš Boh? Ty si Boh, ty konáš zázraky, národom si dal poznať svoju moc“ (Ž 76, 14-15).

d/ V rozšírení a zachovaní viery a Kristovej Cirkvi:

„Postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18).

e/ V konečnom a úplnom víťazstve Krista nad zlom:

„Lebo on musí kraľovať, kým mu nepoloží všetkých nepriateľov pod nohy“ (1 Kor 15, 25).    

Okrem spomínaného, vo Svätom písme sa na mnohých miestach Boh nazýva ako všemohúci:

„Ja som všemohúci Boh...“ - Boh k Abrahámovi, keď hovorí o zmene mena Abram na Abrahám (Gn 17, 1).

„Lebo Pán, váš Boh, je Boh nad všetkými bohmi a Pán nad všetkými pánmi, Boh veľký, mocný a hrozný...“ - Boh pri opätovnej výzve k vernosti zákonu (Dt 10, 17).

„Moje rozhodnutie platí a všetko, čo chcem, urobím.“ - O bezmocnosti modiel (Iz 46, 10).

V Novom zákone:

„Lebo Bohu nič nie je nemožné.“ - Anjel Panne Márii pri zvestovaní (Lk 1, 37).

„Bohu je všetko možné.“ - Ježiš Kristus o nebezpečí bohatstva (Mt 19, 26).

„Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov.“ - Ján Krstiteľ v kázaní v judejskej púšti.

Dôkazy z Tradície:

Svätí Otcovia a Učitelia Cirkvi veľmi často pripisujú Bohu atribút „všemohúci“. Od prvopočiatku poukazovali na zázraky ako na prejav Božej všemohúcnosti. Sv. Augustín zahrňuje presvedčenie ľudstva o Božej všemohúcnosti takto: „Nehovorím: priveď mi kresťana, priveď mi žida; ale priveď mi pohana, modloslužobníka, otroka démonov, ktorý by nepovedal, že Boh je všemohúci. Krista môže poprieť, ale Boha všemohúceho poprieť nemôže.“

Pán Boh má rôzne spôsoby, ako môže riadiť tento svet a ako nám môže pomôcť. Môže nám poslať na pomoc anjela, ako sv. Petrovi do väznice, alebo urobiť zázrak ako na Genezaretskom jazere. Obyčajne nám pomáha prirodzenou cestou. Práve v tom sa prejavuje Božia veľkosť. K oslobodeniu Jozefa v Egypte použil sen, k oslobodeniu mesta Betulie použil odvážnu ženu Judit. Lebo „Bohu nič nie je nemožné.“ (Lk 1, 37).

Preto „nič nemôže tak posilniť našu vieru a nádej, ako keď sme vo svojom srdci pevne presvedčení, že Boh môže všetko. Lebo keď ľudský rozum spozná, že Boh je všemohúci, ľahko a bez zaváhania bude súhlasiť so všetkým, čo treba veriť, aj keby to bolo veľké a obdivuhodné a prevyšovalo by to poriadok a zákony prírody“ (KKC 274).