Boh - je vševediaci

Božia vševedúcnosť pozostáva v tom, že Boh vie všetko a že všetko vie najdokonalejšie. Toto učenie je článkom viery. Prvý vatikánsky koncil (1870) v dogmatickej konštitúcii O katolíckej viere o tom vyhlásil:

„Boh je... nekonečný čo do rozumu...“ (DS 3001).

Táto dogma znamená nekonečnú dokonalosť Božieho poznania: Boh je vševediaci. Boh poznáva seba i všetko mimo seba tým najdokonalejším spôsobom. Pozná všetky skutočné veci, ktoré kedy jestvovali, jestvujú alebo budú jestvovať - teda minulé, prítomné i budúce.

Dôkazy zo Svätého písma:

- Prvým a podstatným predmetom Božieho vedenia je Božia bytosť. Boh pozná najdokonalejším spôsobom sám seba.

Ježiš povedal: „Nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn...“ (Mt 11, 27). Je tu reč o božskom poznaní vo vnútri samej podstaty Boha, či o božskom samopoznaní. Tú istú myšlienku vyjadril sv. Pavol slovami: „Duch skúma všetko, aj Božie hlbiny“ (1 Kor 2, 10).

- Bohu sú známe od večnosti všetky jeho skutky.

„Od večnosti do večnosti siaha jeho pohľad, pred ním nič nie je podivuhodné“ (Sir 39, 25).

Prorok Daniel hovorí: „Bože večný, ktorý poznáš skryté veci, ktorý vieš všetko skôr, ako sa stane“ (Dan 13, 42). Božie skutky nie sú konané náhodou, ale podľa odvekého Božieho ustanovenia jestvovali už pred ich uskutočnením v podobe idey v Božom rozume. Podobne ako obraz pred svojím vznikom jestvuje už v rozume svojho maliara.

- Boh vie všetko, čokoľvek bolo ním stvorené.

„Niet tvora, ktorý by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať“ (Hebr 4, 13).

„Iba on sám vie..., a vidí všetko, čo len pod nebom je“ (Jób 28, 24).  

„On pozná počet hviezd a každú volá po mene“ (Ž 146, 4).

„Poznám všetko vtáctvo lietavé, moje je i to, čo sa hýbe na poli“ (Ž 49, 11).

- Boh pozná všetky ľudské myšlienky a tajné želania.

Prorok Dávid volá: „Pane, ty poznáš každú moju túžbu; ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou“ (Ž 37, 10).

„Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko“ (1 Jn 3, 20).

- Bohu je známy duševný i mravný stav každého človeka.

„Lebo pred Pánom sú cesty človeka, on zvažuje všetky jeho kroky“ (Prís 5, 21).

„Jeho oči bedlia nad cestami človeka, všetky jeho kroky pozoruje on. Nieto veru tône, nieto ani temnoty, kde by ukryli sa tí, čo pášu zlo“ (Jób 34, 21-22).

„Na všetkých miestach vidia oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých“ (Prís 15, 3).

- Bohu je známe všetko minulé.

Jasne o tom svedčí Sväté písmo, keď hovorí, že Boh „bude spravodlivo súdiť zemekruh“ (Sk 17, 31).

„On osvetlí, čo je skryté v tme, a vyjaví úmysly sŕdc“ (1 Kor 4, 5), a „odplatí každému podľa jeho skutkov“ (Rim 2, 6).

- Boh pozná aj všetku budúcnosť.

Najpresvedčivejším dôkazom toho sú proroctvá a prisľúbenia. Všetky starozákonné proroctvá o Ježišovi boli splnené do posledného písmena. S vierou a nádejou očakávame, čo bolo Ježišom zjavené o budúcom osude Cirkvi a ľudstva. Všetko skutočné, hoci nám bolo minulým alebo až budúcim, Boh vidí priamo, lebo jeho život a činnosť nespočívajú v okamihoch po sebe nasledujúcich, ale sú zároveň všetkým časovým rozdielom neustále prítomné.

„Pán Boh všetko poznal prv, ako stvoril veci: a tak si aj po stvorení všíma všetkého“ (Sir 23, 29).

Dôkazy z Tradície.

Otcovia a Učitelia Cirkvi sa radi odvolávajú na proroctvá, ktoré čerpali proroci z Božieho zjavenia.

Tertulián, najvýznamnejší kresťanský filozof pred Augustínom, napísal:

„Čo však mám povedať o Božom predvídaní? To má toľko svedkov, koľko je prorokov.“

Podľa sv. Hieronyma je znalosť budúcich vecí najvlastnejším znakom pravého Boha a je dôsledkom jednoduchého, večného a nezmeniteľného Božieho poznania:

„Vyznávať, že Boh je všemohúci a popierať, že predvída budúcnosť, je číre šialenstvo... Kto totiž nepozná všetku budúcnosť, nie je potom Boh... Komu upieraš znalosť budúcich vecí, tomu odnímaš božstvo.“