Boh - podstata Boha

Keďže Boha nemôžeme úplne poznať, nemôžeme ani úplne povedať, čo je Boh. Božskú bytosť môže úplne pochopiť a vysloviť jedine sám Boh. Pritom rozličné mená a slová, ktorými hovoríme o Bohu, nie sú nepravdivé, ani nie sú synonymá, lebo podľa nášho poznania skutočne, i keď neúplne, vyjadrujú Božiu bytosť podľa rozličného aspektu jej nekonečnej plnosti. Božiu podstatu ľudský rozum nemôže adekvátne pochopiť, a preto ju nemôže ani adekvátne zodpovedajúcim menom dokonale vyjadriť.

Teda na akého Boha myslíme, keď vyznávame „Verím v Boha?“ Sväté písmo rozpráva o Bohu tak, že vyrozpráva dejiny Božích zásahov do sveta a veľké Božie skutky, ktorými riadi osud svojho ľudu. Z týchto dejín sa dozvedáme, kto je Boh. Ale pochopiť ho v celej jeho podstate je nad naše sily. Tak sa vyjadruje aj Katechizmus Katolíckej cirkvi: „Boh presahuje každé stvorenie. Preto neprestajne musíme očisťovať našu ľudskú reč od toho, čo je v nej obmedzené, obrazné a nedokonalé, aby sme Boha, ktorý je «nevýslovný, nepochopiteľný, neviditeľný a neobsiahnuteľný», nezamieňali s našimi ľudskými predstavami. Naše ľudské slová sú vždy neprimerané tajomstvu Boha“ KKC 42). Teda aj keď sa o Bohu vyjadrujeme akýmkoľvek menom, vždy je nekonečný rozdiel medzi obsahom mena a Božou podstatou. Je to výslovné učenie tak Svätého písma ako aj Svätých Otcov. V tomto zmysle hovorí Pánov anjel Manuemu, Samsonovmu otcovi: „Prečo sa pýtaš na moje meno? Ono je obdivuhodné“ (Sdc 13, 18). Vyjadriť Božiu podstatu prevyšuje ľudské sily, je nepochopiteľná a nevysloviteľná.

Svätí Otcovia označujú Boha ako „Nevýslovný“ (arretos, ineffabilis) a „Bezmenný“ (anónymos). Pseudo-Dionýz Areopagita ho nazýva „Mnohomenným“ (polyómos) alebo „Všemenným“ (panónymos).