Iniciácia – aspekty iniciačných sviatostí

 aspekt anamnézy

Cirkev je spoločenstvom ľudí uprostred ktorého je prítomný sám Ježiš Kristus. Cirkev celou svojou existenciou pripomína význam osoby a diela Ježiša Krista. Preto i uskutočnenie sviatosti krstu je pripomenutím si Kristovho krstného príkazu (porov. Mt 28,19-20) a celá liturgia krstu má bohatý spomienkový symbolický charakter. Mazanie olejom je spomienkou na mazanie olejom kňazov, kráľov a prorokov v Starom zákone, predanie krstného odevu je symbolom darovaného života z vody a zo Svätého Ducha, sviečka pripomína veľkonočné svetlo, ktorým je Kristus. Charakter anamnézy krstu pripomína nespásny stav celého ľudstva po uskutočnení prvotného hriechu, Božiu iniciatívu vedenú k záchrane človeka a k stvoreniu nového Božieho ľudu (porov. 1 Kor 12, 13).

Takisto pri sviatosti myropomazania charakter anamnézy pripomína pôsobenie Svätého Ducha v ľudských dejinách. Jeho dary sú pomocou Božou pri prekonávaní nespásnej situácie. Mazanie olejom je spomienkou na pomazanie  Dávida na kráľa, na pomazanie Mojžišovho brata Árona na kňaza. Olej je znamením posvätenia, radosti a pokoja. Liturgia udeľovania myropomazania je anamnézou na Ježišov krst v Jordáne a jeho pomazanie Svätým Duchom. Olej v iniciačných sviatostiach je znamením našej odkázanosti na Božiu iniciatívu, ktorá vrcholí v Ježišovi Kristovi.

V Kristovi vrcholia spásne činy a v Eucharistii sa kresťan stretáva so zvláštnou a jedinečnou Kristovou prítomnosťou. Pri Eucharistii spomína kresťan na udalosti pri Poslednej večeri a tiež v nej nachádzame vrchol dejín spásy, ktorý ho neprivádza iba k pohľadu do minulosti, ale tiež do budúcnosti – k životu v spoločenstve svätých.

Charakter anamnézy iniciačných sviatostí zdôrazňuje rozmanité spásne Božie iniciatívy v sústredení pozornosti na osobu Ježiša Krista. Eucharistia je sviatosť, ktorá človeka najdokonalejším spôsobom pričleňuje ku Kristovi a pomáha mu k stotožneniu sa s ním.

aspekt epiklézy

Pri krste prosí Cirkev o odpustenie dedičného hriechu a prosí o dar, aby Svätý Duch skrze Krista prebýval v pokrstenom. Na základe modlitby je krstenec Svätým Duchom zviazaný s osudom Ježiša Krista. S ním je pochovaný, s ním vstáva zmŕtvych. Krstencovi je darovaný nový život. Charakter epiklézy krstu, vyjadrený modlitbou, daruje krstencovi radosť z toho, že môže byť s Kristom (porov. Flp 1,23).

Pri udelení sviatosti myropomazania prosí Cirkev o darovanie plnosti Svätého Ducha.

Charakter epiklézy pri slávení Eucharistie ma mnohé podobnosti ako u predchádzajúcich sviatostí. Pri slávení Eucharistie prosíme o spásnu Kristovu prítomnosť pod spôsobmi chleba a vína. Svätý Duch na prosbu Cirkvi, prostredníctvom kňaza, zostupuje na prinesené dary. Epikléza je zameraná  predovšetkým na sviatostnú prítomnosť Ježiša vo Svätom Duchu, pretože má dôjsť k spoločenstvu ľudí  prostredníctvom sviatostného Krista.

Pri pozorovaní aspektu epiklézy iniciačných sviatostí, je badateľné akési vrastanie človeka do tela Kristovho. Stretnutie s Kristom spôsobuje transformáciu človeka prostredníctvom Svätého Ducha, to znamená, že sa človek stáva synom alebo dcérou Božou.

 aspekt   koinónie

Aspekt koinónie zdôrazňuje charakteristickú vlastnosť zjednotenia sa s Kristom a spoločenstvo s ním.

Sviatosťou krstu je krstenec prijatý do Cirkvi, krst tvorí spoločenstvo zo všetkých národov, blízkych i vzdialenejších ľudí. Krstom je vytvorené spoločenstvo i s tými, ktorí žijú za našimi pozemskými hranicami, jedná sa o spoločenstvo so svätými. Toto spoločenstvo tvorí ochranu pred mocnosťami zla. Cirkev je spoločenstvo ľudí, ktorí tvoria spoločenstvo s Trojjediným Bohom a práve toto spoločenstvo vytvára a zakladá kresťanskú Cirkev.

Sviatosť myropomazania rozvíja spoločenstvo založené na Svätom Duchu. Svätý Duch je akýmsi fundamentom zjednotenia Cirkvi. Spoločenstvo s Božím Duchom pretvára statický postoj Cirkvi v dynamicko-misijný. Duch je daný pre misijnú angažovanosť Cirkvi. Misijnú angažovanosť a účasť na Eucharistii nemožno oddeľovať. Účinky myropomazania nie sú mysliteľné bez účasti na Eucharistii. Nie je možné žiť kresťanský život bez pôsobenia Svätého Ducha a Eucharistie. Ozajstné spoločenstvo je možné utvárať iba na základe absencie hriechu (porov. Rim 5, 5). Preto Duch podnecuje človeka k ceste, ktorá končí u nebeského Otca.

Eucharistia je znamením najhlbšieho spoločenstva kresťanov s Ježišom Kristom. Mohlo by sa vo všeobecnosti vyvodiť, že Cirkev nemôže existovať bez Eucharistie. Veď samotné úprimné prijímanie Eucharistie nutne musí viesť ku Ježišovi Kristovi, zakladateľovi Cirkvi. Je však dôležité zachovať tiež trinitárnu dimenziu Eucharistie. V každej Eucharistii Svätý Duch hlbšie zapája veriaceho človeka do tajomstiev Cirkvi a obety Ježiša Krista. Obeta by tak mala mať socializačný účinok, pretože spoločenstvo s druhými privádza ľudí k službe druhým. Spoločenstvo skrze Ježiša Krista v Eucharistii privádza veriacich k vízii jednej, všeobecnej a apoštolskej Cirkvi.

aspekt prosfory – obety

Obeta Ježiša Krista je plná lásky k Bohu a človeku. Krst, ako sviatosť, sa stáva prvkom zjednotenia sa človeka s Kristom. Iniciačné sviatosti vo všeobecnosti sa vyznačujú špecifickou božskou pedagogikou. Veď ako ináč môžeme naučiť niekoho byť ozajstným kresťanom, ak nie iba vlastným životom obety k Bohu a ľuďom?

Pokrstený človek robí to, čo robil Ježiš Kristus. Ježišovu smrť môžeme charakterizovať ako najvyšší vrchol odovzdanosti Otcovi pre spásu ľudí. A práve táto oddanosť a vernosť má charakterizovať každého kresťana. Obetný charakter krstu spočíva v tom, že kresťan vstupuje do smrti Ježiša Krista, ktorý z lásky zomrel za každého človeka. Umieranie s ním privádza kresťana ku vzkrieseniu prostredníctvom Božieho Ducha. Smrťou s Kristom je kresťan zároveň povolaný k životu s Kristom. A iba očami viery je možné toto svetlo nádeje a vzkriesenia ozrejmiť v náväznosti na utrpenie a obety.

Obetný charakter myropomazania spočíva v tom, že dary Svätého Ducha nevedú k pasívnemu životu, ale iba k aktívnemu. Myropomazaný kresťan sa má podobať Ježišovi Kristovi, ktorého život sa stal životom obety. Duch, ktorý aj v dnešnej dobe posilňuje Cirkev, je ten istý, ktorý napĺňal Ježiša až po posledné chvíľky na kríži. Obetný charakter myropomazania vyjadruje všetko to, čo kresťan v spojení s Kristom prináša pre ohlasovanie radostnej zvesti. Na základe darov Svätého Ducha má kresťan konkrétne jednať v prospech ohlasovania radostnej zvesti, pričom práve na pozadí konania kresťana má vyniknúť obetný charakter.

Obetný charakter Eucharistie dogmatická teológia katolíckej cirkvi vždy zdôrazňovala a zdôrazňuje. Tento obetný charakter chce vyjadriť sviatostnú prítomnosť osláveného Ježiša Krista so stále trvajúcou odovzdanosťou Otcovi a ľuďom. Obeta vykonaná z lásky má večnú platnosť, večné trvanie. Kristovu obetu na kríži Cirkev neopakuje, ale naopak Cirkev je do tejto obety vťahovaná. Preto môžeme pri Eucharistii hovoriť tiež ako o obeti Cirkvi a každého zúčastneného.