Proskomídia - obrad prípravy liturgického chleba a vína

Samotný obrad prípravy liturgického chleba a vína začína kňaz slovami požehnania: „Požehnaný Boh náš teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.“

Po požehnaní berie do rúk prvú prosforu a kopiju, ktorou bude z prosfor vykrajovať potrebné častice.

Kopijou robí na vrchu prosfory trojnásobný znak kríža, pričom trikrát hovorí: „Na pamiatku Pána, Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista“. Liturgia, ako obeta chleba a vína, je podľa týchto slov konaná na pamiatku Ježiša Krista, ako to on sám pripomína apoštolom (por. Lk 22,19; 1 Kor 11,24n).

Po obrade prežehnania prosfory začína sa jej krájanie – vykrojenie Baránka. Baránok je väčšia štvorcová častica, na ktorej je pečať vtlačená pred upečením prosfory s písmenami IC XC NI KA, čo znamená „Ježiš Kristus je Víťaz“. Pri samotnom vykrajovaní sa vyslovujú slová z Izaiášovho proroctva (por. 53,7cd.8abc). Tieto verše patria Deutero-Izaiášovi, do Štvrtej piesne o Pánovom služobníkovi (por. Iz 52,13 – 53,12). Kresťania v trpiacom Pánovom služobníkovi vidia Ježiša Krista, keď udalosti opisované starozákonným prorokom sa dajú aplikovať na Ježiša Krista, ako jeho odsúdenie, umučenie a smrť opisujú novozákonne knihy. A preto vyrezanie baránka je spojené s týmito slovami.

 Režúc baránka z pravej strany kňaz hovorí: „Ako ovča na zabitie ho vedú“ (Iz 53,7c), z ľavej strany: „A ako nepoškvrnený baránok, čo onemie pred svojím strihačom, tak ani on neotvára ústa“ (Iz 53,7d), z vrchnej strany: „Pre jeho miernosť vyrvali ho súdu“ (Iz 53,8a), zo spodnej strany: „A kto pomyslí na jeho pokolenie“ (Iz 53,8b). Pri vyberaní vykrojeného baránka sa pokračuje: „Lebo jeho život sa berie zo zeme“ (Iz 53,8c).

Po vykrojení baránka ho kňaz položí na diskos, na spodnej strane ho nakrojí v podobe kríža a hovorí: „Obetuje sa Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta za jeho život a spásu“. Tieto slová sú spojením častí dvoch veršov Jánovho evanjelia. Najprv je to verš 1,29, v ktorom hovorí Ján Krstiteľ o Ježišovi z Nazareta, ktorý prichádza k nemu, aby sa mu dal pokrstiť: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“

„Boží Baránok“ zaiste pripomína veľkonočného baránka. Pretože Ježiš (podľa Jána) zomrel v predvečer židovského sviatku pesach a kresťania zrejme skoro slávili pamiatku Ježišovho utrpenia a vzkriesenia počas týchto slávnostných dní, bola interpretácia ako „pravého veľkonočného baránka“ príznačná (por. Jn 19,33.36; 1 Kor 5,7 a častejšie v Apokalypse).

V liturgii sa jedná o obetu tohto Božieho Baránka Ježiša Krista pod spôsobom chleba. Vysvetlenie nachádzame v druhej časti spomínaných slov „za jeho život a spásu“. Sú to záverečné slová 51. verša šiestej kapitoly Jánovho evanjelia. Táto kapitola je kapitolou o Ježišovi - chlebe života. Nie manna, ale Ježišovo telo, „ktoré dá za život sveta“, život a to večný život. Takýto veľký dar sprítomňuje božská liturgia.

Kňaz potom kopijou prebodáva baránka pričom hovorí: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé.“ Sú to opäť slová zo štvrtého evanjelia (por. Jn 19,34n). Už vyššie je spomenutá udalosť prebodnutia Ježišovho boku, z ktorého vyšla krv a voda ako prameň nesmrteľnosti.

Ukrižovaný Ježiš je tu evanjelistom Jánom zobrazený ako skutočný veľkonočný baránok, ktorému nie je zlomená kosť (por. Ex 12,46; Nm 9,12 – Jn 19,32n). Keďže Ježiš už bol mŕtvy, nebolo mu potrebné polámať kosti, čo bola bežná prax urýchlenia smrti odsúdeným, aby mohli byť podľa predpisu Zákona pochovaní (por. Dt 21,22n). Túto „procedúru“ pri Ježišovi už nebolo treba vykonať. Ale jeden z vojakov mu prebodol bok. Bodnutie bolo pravdepodobne len mechanickým činom, urobeným pre väčšiu istotu. Z rany, ktorá bola veľká ako ruka (por. Jn 20,25.27), vytiekla krv a voda. Táto udalosť mala svedka. „Týmto svedkom nemôže byť nikto iný než „milovaný učeník“, záruka jánovskej tradície.

Po bodnutí a spomínaných slovách kňaz vlieva do čaše víno a trochu vody, z ktorých po premenení vznikne druhá zložka eucharistie – Kristova krv pod spôsobom vína.