Voda

Vo všetkých kultúrach je voda symbolom očistenia. V počiatkoch bola používaná na lustratívne účely, čo môžeme vidieť aj počas pôsobenia Ježiša Krista (prikazuje slepcovi umyť sa v rybníku). Umývanie a pokropenie sa vodou používalo u Židov pri vstupe do chrámu. Sv. Ján Zlatoústy napomína veriacich, aby si pred vstupom do chrámu umývali nielen ruky, ale aj srdce.

Pokropenie svätenou vodou je symbolom pamiatky na krst. Vo všetkých kozmogóniách predného Orientu sa voda pokladá za začiatok a pôvodcu stvorenia. Ponorenie do vody znamená preto návrat k pôvodnému stavu, vynorenie zasa predstavuje nové zrodenie, nové stvorenie.

Vo východnom obrade sa voda počas liturgie používa na lustratívne účely, ale pridáva sa aj do vína počas obradu proskomídie.

Prirodzený účinok vody má tú schopnosť, že zmýva nečistotu z predmetov a odnáša so sebou všetko, čo im nepatrí. Práve tak umývanie rúk na bohoslužbe je symbolom vnútornej, morálnej čistoty, ktorú musí mať ten, ktorý pristupuje k Bohu, a pokiaľ by ju nemal, dáva týmto umývaním najavo svoju hriešnosť a kajúcu prosbu, aby ho Boh očistil od všelijakej nečistoty tela i ducha, ktorá sa hriechom na nich usadila, aby tak pristúpil k Bohu s čistými rukami, v zmysle slov apoštola Pavla (1Tim 2,8) – s čistým srdcom a nevinnou dušou.