::: Zoe.sk - E-zine Prešovskej eparchie - Liturgické katechézy :::

Jednou z najznámejších ikon Bohorodičky je aj ikona Matky Božej Vladimírskej, ktorú podľa tradície napísal (namaľoval) sám apoštol a evanjelista Lukáš. Ako materiál sv. Lukáš údajne použil kuchynský stôl, za ktorým sedávala svätá rodina. Ikona ktorú poznáme dnes bola napísaná neznámym gréckym ikonopiscom a nesie znaky byzantského umenia macedónskeho obdobia. Vladimírska ikona v sebe spája dva ikonografické tipy Bohorodičných ikon. Tip Hodigitrie - Tá ktorá nám ukazuje cestu, ktorou je Kristus a tip Eleusi - Panny Nežnosti, ktorá objímajúc dieťa vo svojom lone, nám predstavuje skôr materinský rozmer Márie. Podľa rozprávania jednej kroniky bola Vladimírska ikona privezená z Konštantinopolu do ruská okolo roku 1131. V roku 1155 bola ikona prenesená z Kyjeva do Vladimíru (odkiaľ pochádza jej pomenovanie). Konštatinopolský patriarcha Lukáš ju poslal ako dar veľkokniežaťu Kyjevskej Rusi Jurajovi Dlhorukému, ktorý ju neskôr daroval svojmu synovi Andrejovi Bogolubskému. Ikona sa čoskoro vďaka mnohým zázrakom a vyslobodeniam od tatárskych nájazdov stala slávnou po celom Rusku. Jej rozšírenie za hranice Ruska je len potvrdením toho, že misia tejto ikony zďaleka nekončí iba v nostalgických spomienkach, ale i dnes sa svojou symbolikou a teologickým obsahom dokáže dotknúť sŕdc veriacich celého sveta. Toto presvedčenie vyjadril aj pápež Ján Pavol II. vo svojom príhovore 07.11.1998, keď nazval Máriu Ikonou a Modelom ľudu vykúpeného Kristom. Okrem iného povedal: "cirkvi Východu nám ponúkajú vo svojom bohatom mariánskom dedičstve nie len ekumenickú cestu, ale tiež model kresťanského humanizmu, ktorý radikálne dosvedčuje dôstojnosť každého človeka ako Božieho Syna. Kresťanský humanizmus spája tvorivým spôsobom veci božské a ľudské, Krista a Máriu, ducha a telo, osobu a komunitu, ako aj rozum a cit. Stretnutie pozemského s nebeským vo Vladimírskej ikone symbolicky vyjadrujú spojené svätožiary Ježiša a Márie, ako aj ich vzájomne nežný dotyk líc. Láska ktorou sa navzájom zahrňujú, odhaľuje Božiu filantropiu, "bláznivú lásku" Boha k človeku, pre ktorého vydáva na zabitie svojho jednorodeného Syna. Tvár Matky Božej vyžaruje nebeský pokoj a iba kútiky jej úst nám prezrádzajú jej zármutok nad nadchádzajúcim utrpením jej Syna. Božie dieťa oblečené do zlatých šiat, ktoré poukazujú na jeho božský majestát, utešuje svoju Matku, na rozdiel od západných obrazov, v ktorých skôr Matka utešuje Dieťa. Modrá tunika Bohorodičky (chiton) ukazuje na nebeský charakter jej panenstva a jej purpurové maforium (druh plášťa) pripomína kráľovskú dôstojnosť Matky Božej. Tri hviezdice, na čele a na obidvoch ramenách maforia, ešte viac zdôrazňujú jej dokonalé panenstvo pred, pri a po pôrode. Kompozícia hviezd do triangla symbolizuje svätú Trojicu, a tým že Dieťa zakrýva jednu z hviezd, symbolizuje vtelenie druhej osoby Trojice. Áno, ikona je naozaj svedkom vtelenia Božieho Syna, vďaka ktorému sa človeku otvorila cesta k Bohu. Obraz Boží zjavený nám v celej plnosti Bohočlovekom Kristom, teraz môže byť obnovený v nás. Úcta k ikonám nám pomáha obliecť si Krista a sním i podobnosť Božiu, ktorú sme hriechom stratili. Uctievanie ikon sa teda neobmedzuje len na ich bozkávanie, okiadzanie kadidlom či na zapaľovanie sviec pred nimi. Uctievať obraz Boží v Duchu a pravde znamená pre všetkých kresťanov snažiť sa písať ikonu v sebe samých. V tom zmysle sú všetci kresťania povolaní „byť ikonopiscami vlastného života" (sv. Gregor bohoslovec).

Ikona Matky Božej Vladimírskej