Ikona Matky Božej Znamenie
Adresovať niekomu znamenie znamená ukázať mu, že ho považujeme za schopného chápania a rozhodovania sa. Je krásne vidieť, že Boh nás považuje za hodných tejto pocty. Jeho túžbou, keď nás stvoril na svoj obraz a podobu, bolo, aby vyzdvihol jedinca, s ktorým by mohol mať vzťah v plnom slova zmysle. Boh nás nemiluje ako nekonečný zástup ľudí, ale ako osoby, ktorých mená si vpísal do svojej dlane.
Znamenia, ktoré nám počas celých dejín spásy dával a dáva, sú znamením, že sme vzácni v jeho očiach. Prisľúbenie, ktoré dal skrze svojho proroka Izaiáša Boh svojmu ľudu, stalo sa námetom pre ikonografické zobrazenie jednej z najuctievanejších ikon Ruska, Bohorodičnej ikony Znamenie. Najstaršie zobrazenie tejto ikony pochádza z tretieho storočia a môžeme ho nájsť v podobe Oranty (modliacej sa ženy) v rímskych katakombách. Pozdvihnuté ruky Bohorodičky poukazujú na spôsob, akým sa modlievali prví kresťania. Aj keď bolo toto gesto výrazom vrúcneho vzťahu medzi Bohom a človekom, už Tertulián začal vyžadovať od veriacich pri modlitbe viacej zdržanlivosti a skromnosti: „Nedvíhajte ruky nápadne, ale skromne a dôstojne." Na iných miestach zase porovnáva postoj kresťana pri modlitbe s podobou Krista pribitého na kríži. Tak sa ustálil špecifický starokresťanský postoj pri modlitbe v stoji, s pažami tesne pri tele, s lakťami ohnutými, s rukami vo výške ramien a dlaňami obrátenými dopredu, ako to vidíme u Božej Matky. Asi v deviatom storočí sa ikonografické zobrazenie Oranty doplna umiestnením Emmanuela do medailónu. Toto ikonografické riešenie bolo inšpirované obyča-jom vládneho dvora, na ktorom kráľovná a vládni hodnostári nosievali na prsiach vyšitý obraz vládcu, znak jeho najvyššej autority. Oranta s dieťaťom v medailóne nie je teda historickým zobrazením Matky so Synom, ale Panna znamenia, ktorá počas Izaiášovho proroctva ohlasuje svetu naplnenie časov spásy. História tejto ikony v Rusku je úzko spätá s históriou Novgorodu, ktorý bol dôležitým kultúrnym a obchodným centrom severu a jedným z prvých miest starej Rusi. K presláveniu tejto ikony do veľkej miery prispela otvorenosť Novgorodu Európe. Ikona Matky Božej Znamenie sa stala pre novgorodčanov znakom ochrany nad mestom. Najznámejšou udalosťou, ktorou ikona vstúpila do povedomia ruského ľudu, bola obrana mesta pred suzdálsko-vladimírskymi vojskami v r. 1169. Rokovania neviedli k úspechu, a tak Novgorodčanom nezostalo nič iné, len sa s volaním o pomoc s dôverou obrátiť na Matku Božiu. Sv. Ján, arcibiskup Novgorodu, sa tri dni a tri noci modlil v oltárnej časti chrámu sv. Sofie, zatiaľčo k mestu sa blížili nepriatelia. Na tretiu noc svätec počul hlas: „Choď do chrámu Spasiteľa na Ilinskej ulici, vezmi obraz Matky Božej, pozdvihni ho nad mestskú bránu a zvíťazíš." So slzami v očiach arcibiskup pred ikonu padol a modlil sa. Do svätého chrámu poslal kňaza a diakona, no tí na svoje veľké prekvapenie nemohli ikonu zodvihnúť. Oznámili túto skutočnosť arcibiskupovi, ktorý sa s kňazmi a veriacimi vydal do chrámu Spasiteľa. Po šiestej piesni molebenu sa ikona zakývala, čo videli kňazi i veriaci. Vzali ju do rúk a zaniesli ju slávnostne na bránu mesta. Boj sa začínal, nemilosrdnosť sa stupňovala. Jeden šíp zasiahol aj ikonu. Vtedy sa ikona sama obrátila k mestu a z očí Matky Božej začali tiecť slzy. Vo chvíli, keď začal arcibiskup Bohorodičke slzy utierať, zahalil útočiace vojská hustý mrak, ktorý vyvolal takú paniku a strach, že prestali vidieť a jeden druhého začali zabíjať.
Ikona Znamenie Bohorodičky sa preslávila v Novgorode aj mnohými inými zázrakmi, ako napríklad v r. 1566 pri požiari mesta alebo v r. 1611 pri drancovaní Švédov.
Zázračná ochrana Novgorodu ikonou Bohorodičky inšpirovala mnohých maliarov mesta, ktorí túto slávnu udalosť obrazne opísali do najmenších detailov. Ide o ikony veľkých rozmerov, ktoré dnes môžeme obdivovať v Tretiakovskej galérii v Moskve alebo v Novgorodskom múzeu.
Použitá literatúra:
E. Sendler: Le Ikone Bizantine delia Madre di Dio, Miláno 1995
Maria Giovanna Muzj: Transfigurazione, Miláno 1987 Eduard Fejo: Najznámejšie ruské ikony Bohorodičky Dominique Hermant: Boží znamení, Kostelní Vydri,
1997 Kresťanské symboly, Olomouc 1992
Viac o ikonách sa dozviete na webstránke www.ikona.sk , kde si ikony môžete aj zakúpiť.
|
(23969)
