Liturgia vopred posvätených darov

      Ďalší rozdiel v zdôrazňovaní a chápaní teologicko-liturgických skutočností kresťanského východu a západu je aj rozdielny pohľad na Eucharistiu. Pre západ je typické zdôraznenie obetného charakteru. Svätá omša je obeta Nového zákona, ktorú uskutočnil Ježiš Kristus a ktorá sa stále sprítomňuje nekrvavým spôsobom. Badať tu aj veľký zmysel pre právne chápanie posvätných úkonov. Východ sa viac pridŕža včasno-kresťanského chápania v takom zmysle, že svätá liturgia je slávnosťou, uctením si Veľkonočného víťazstva, účasťou na zbožšťujúcich tajomstvách večného Kráľa. Tu prichádza Boh, Pán a Vládca medzi svoj ľud a toto stretnutie a priblíženie sa k nadprirodzenej nádhere nedosiahnuteľnej božej veľkosti, k Bohu, ktorý posväcuje celé tvorstvo, vchádza do neho a zbožšťuje transformovaním svetla svojej nebeskej milosti. Je to radostná slávnosť a predobraz nášho finálneho stretnutia s Bohom. Tento pohľad však kontrastuje s myšlienkou pôstu, ktorý reprezentuje uvedomenie si vlastnej slabosti a úbohosti, padnutej ľudskej prirodzenosti, stav bez Boha vinou dedičného hriechu, ako aj osobných hriechov.
      Takto sa na východe vylúčilo slávenie Eucharistie v dňoch Veľkého pôstu, okrem sobôt a nedieľ, ktoré nemajú v liturgii pôstny charakter. Okrem vyššie uvedených skutočností sa tu pripája ešte jedna a to, že po slávení Eucharistie, ktoré bolo pre kresťanské spoločenstvo sviatkom, nasledovala obradná hostina - agape, ktorá taktiež narušovala pôstnu disciplínu. Preto zákaz plného liturgického slávenia v pôstnom období, ako aj túžba veriacich pristupovať aj po tieto dni k eucharistickému prijímaniu, podnietili vývoj osobitnej bohoslužby, pri ktorej môžu veriaci pristúpiť na sväté prijímanie. Táto bohoslužba dostala pomenovanie po svätom Gregorovi Veľkom (Dvojslov), rímskom pápežovi, ktorý poznal pomery na východe a túto liturgiu zaradil a do bohoslužobných kníh západu. Teda nie je jej autorom a preto presnejšie je pomenovanie liturgia vopred posvätených darov. ¹
      Ako samotné pomenovanie naznačuje, odlišuje sa táto liturgia od liturgie svätého Jána Zlatoústeho a liturgie svätého Bazila Veľkého tým, že sa na nej podávajú sväté dary premenené predtým. Preto na tejto liturgii nie je proskomídia ani samotná konsekrácia.
      Prvé svedectvo o bohoslužbe s názvom Liturgia vopred posvätených darov nachádzame na začiatku 7.storočia. Nachádza sa v Paschálnej kronike a znie takto: "V čase Sergeja, konštantinopolského patriarchu, v prvom týždni pôstu roku 615 začali spievať po druhom verši zo žalmu 140 - Moja modlitba... - teda v čase prenášania vopred posvätených darov z darochraniteľnice na svätý prestol, a potom keď presbyter povedal: - Z daru Krista tvojeho -, ľud začal spievať hymnus: -Teraz sily nebeské...-" ²
      Liturgia vopred posvätených darov sa slúži v dni Veľkého pôstu. ³ Veriaci kresťania mali prijímať okrem soboty a nedele ešte aspoň dvakrát v priebehu týždňa, predovšetkým počas stredy a piatku, čo nám pripomína aj Bazil Veľký. (V stredu a piatok si pripomína východná cirkev pamiatku svätého kríža, preto tieto dni majú aj cez cirkevný rok kajúci charakter.) Riešenie už existovalo, teda nebol žiadny problém, aby veriaci kresťania prijímali z vopred posvätených darov. Tieto dni boli dňami pôstu. Tu je dobré pripomenúť, že pôst v tom čase znamenal úplné zrieknutie sa jedla počas celého dňa a to až do západu slnka. Sväté prijímanie tak malo ukončiť celodenný pôst z dôvodu toho sa prijímanie vopred posvätených darov konalo pri večernej bohoslužbe (večierni).
      O tejto skutočnosti svedčí spis z konca 8. a začiatku 9. storočia, ktorý má názov Barberinov euchologion. V ňom poriadok bohoslužby určenej na prijímanie svätých darov je označený nadpisom: "Vo večerných hodinách, po čítaniach zo Svätého písma a žalmu - Moja modlitba... - je modlitba za katechumenov pred vopred posvätenými darmi,"⁴ - čo nám potvrdzuje, že táto bohoslužba sa vykonávala večer po čítaniach zo Svätého písma a spievaním žalmu 140, po čom nasledovala nie obyčajná modlitba za katechumenov, ale špeciálna, osobitná pre túto skupinu cirkevného spoločenstva, a potom nasledovalo sväté prijímanie.
      Toto je bod v ktorom sa stretáva história s dnešnou praxou. Z toho pre nás vyplýva, že Liturgia vopred posvätených darov je večernou bohoslužbou, t. j. večierňou, na ktorej sa nám predkladá pánova večera s prijímaním tela Kristovho, prípravné modlitby a vzdávanie vďaky. Vznik tejto bohoslužby v rámci veľkého pôstu určil podľa slov Teodora Studitu, jej veľmi trúchlivý a smútočný charakter.
      Prvou časťou tejto bohoslužby je večiereň až po tzv. Veľký prokimen, ktorý je typickým prvkom tejto liturgie. Potom bohoslužba pokračuje vlastnou časťou s predpísanými modlitbami, poklonami Eucharistii, prenesením vopred posvätených darov, obradom rozdávania svätého prijímania a záverečnými modlitbami.
      Sväté dary, ktoré sa rozdávajú veriacim na liturgii vopred posvätených darov, sa konsekrujú predtým pri slávení svätej liturgie buď to sv. Jána Zlatoústeho (na Syropustnú nedeľu, Kvetnú nedeľu, na sviatok Zvestovania Pána - ak pripadne na všedné dni), alebo sv. Bazila Veľkého (v 1., 2., 3., 4., 5. nedeľu Veľkého pôstu). ⁵
      Spojenie tejto bohoslužby s večierňou nie je náhodné a má súvis s pôstnou disciplínou ako aj s eucharistickým pôstom. Na východe sa praktizuje aj dnes viachodinový eucharistický pôst. Preto sa podávanie svätého prijímania prenieslo až na večernú bohoslužbu. Celodenný pôst bol skutočne veľkým skutkom kajúcnosti a kvalitnou prípravou na prijatie Eucharistie. Celá táto liturgia je vzorom veľkej úcty a poklony k Eucharistii. Nesie sa v duchu poníženosti a vďačnosti za božie milosrdenstvo a za dary jeho lásky, čím vhodne rezonuje centrálnymi myšlienkami celého pôstneho obdobia. Ako príklad nám poslúži jedna zo záverečných modlitieb, tzv. zaambonová modlitba:
      "Všemohúci Vládca, Ty si v premúdrosti všetko stvoril a s Tvojou nevýslovnou prozreteľnosťou a nevypovedateľnou dobrotou si nás priviedol v týchto vznešených dňoch k očisťovaniu duší a tiel, k ovládnutiu vášní a k nádeji vzkriesenie. Tak ako si za štyridsať dní dal tabule božích prikázaní skrze ruky svojho spravodlivého sluhu Mojžiša, daj i nám, Dobrotivý, dobrý boj bojovať, priebeh pôstu zachovať, zachovať nerozdelenú vieru, rozšliapať hlavy neviditeľných zmijí, víťaziť nad hriechom a bez odsúdenia sa dočkať aj poklony pred svätým vzkriesením. Lebo požehnáva a oslavuje sa Tvoje vznešené a veľkolepé meno Otca i Syna i Svätého Ducha, i teraz i vždycky i na veky vekov."⁶

Poriadok Božskej služby vopred posvätených darov:
       1.-"Požehnané Kráľovstvo..."
       2.-"Poďte pokloňme sa..."
       3.- Ž 103
       4.- Veľká ekténia
       5.- 18. kaftizma
       6.-"Pane ja volám k tebe..."(Ž 140) slohy
       7.- Hymnus Svetlo tiché
       8.- Prvý prokimen
       9.- Prvé čítanie (Gn)
      10.- Druhý prokimen
      11.- Požehnanie "Svetlo Kristovo..."
      12.- Druhé čítanie (Pr)
      13.- Veľký prokimen
      14.- Ekténia (úpenlivé prosby)
      15.- Ekténia za ohlásených čakateľov na krst
      16.- Hymnus "Teraz sily nebeské..."
      17.- Ekténia
      18.- Otče náš
      19.- Pričasten
      20.- Sv. prijímanie
      21.- Ekténia
      22.- Zaambonová modlitba
      23.-"Nech je meno Pánovo požehnané...
      24.- Ž 33
      25.- Požehnanie
      26.- Prepustenie



¹ Meň A.: Pravoslavnoje bogosluženie, Moskva 1991, s. 82.
² Uspenskij N.D.:K voprosu o proischoždeniji Liturgii preždeosvjaščenych darov, MP 2/1976, s. 71.
³ Laodicejský snem, pravidlo 49, 51, Trulský snem, pravidlo 72.
⁴ Goar: Euchologion, Venetis 1730 , s. 173.
⁵ Nikolskij, K.: Ustav bogosluženija, s. 459.
⁶ Nový slovenský liturgikon.