O Veľkom pôste všeobecne

      Jedno z označení Veľkého pôstu, ktoré používa východná duchovnosť je - duchovný rebrík, po ktorom vystupujeme zo zeme do neba. Podobá sa tomu, ktorý videl vo sne utekajúci Jakub. Na jednotlivých stupňoch tohoto duchovného rebríka stoja pozemskí anjeli a nebeskí ľudia. Takto cirkev označuje veľkých a zbožných otcov púšte a cirkvi, skúsených znalcov duchovného života, tvorcov liturgických textov pôstneho obdobia, akými boli sv. Teodor a Jozef Studiti, sv. Anatolij - carihradský patriarcha, sv. Kozma - biskup Majumský, sv. Andrej - arcibiskup Krétsky a mnohí iní. Oni nás svojím životom, dielom a modlitbami povzbudzujú a uľahčujú tento náročný výstup, na vrchole ktorého je sám Pán - naša Pascha.
      Hlavné myšlienky pôstnych bohoslužobných textov sa zameriavajú na podstatu telesného a duchovného pôstu, ako vyjadrenia ľudskej pokory, ducha modlitby, milosrdenstva a poukazujú na význam pôstu v procese spásy.
      Telesný pôst je dočasné zrieknutie sa mäsitých jedál, mliečnych výrobkov, vína a striedme požívanie rastlinných pokrmov. To v nás hasí bludnú žiadostivosť vyberavosti, obžerstva a uschopňuje pociťovať a prijať Božiu blahodarnú silu.
      Duchovno - telesná podstata človeka činí dvojakými ľudí, a preto je dvojaký aj pôst. Okrem telesného pôstu sa má každý kresťan podrobiť osobitnému režimu, ktorý voláme duchovný pôst.
      Duchovný pôst spočíva v odstránení vášnivých myšlienok, citov a ostatných nerestí. V ňom sa každý má dať niesť milosťou modlitby, skutkami pokory a milosrdenstva. Súčasne je dôležité, aby sme sa zapálili čistou láskou k Bohu a ľuďom. Tu hlavnú úlohu zohráva pokora, kajúca modlitba a milosrdenstvo.¹

Štruktúra Veľkého pôstu

      Predpôstne obdobie
- Nedeľa mýtnika a farizeja
- Nedeľa márnotratného syna
- Nedeľa mäsopôstna - (o poslednom súde)
- Nedeľa syropôstna - (nedeľa odpustenia)

      Veľký pôst - Svätá Štyridsiatnica
- Pondelok po syropustnej nedeli - začiatok Veľkého pôstu
- Prvá nedeľa VP - Nedeľa pravoslávia
- Druhá nedeľa VP - zasvätená sv. Gregorovi Palamovi
- Tretia nedeľa VP - Poklona sv. krížu
- Štvrtá nedeľa VP - zasvätená sv. Jánovi Klimakovi
- Štvrtok 5.týždňa VP - Kajúci kanón sv. Andreja Krétskeho
- Sobota 5.týždňa VP - Akatistova sobotu
- Piata nedeľa VP - zasvätená sv. Márii Egyptskej
- Piatok po 5.nedeli VP - koniec sv. Štyridsiatnice

- Sobota po 5.nedeli VP - tzv. Lazárova sobota
- Kvetná nedeľa

      Veľký týždeň
- Pondelok VT
- Utorok VT
- Streda VT
- Veľký štvrtok
- Veľký piatok
   - utiereň Strasti)
   - večiereň s vyložením pláštenice
- Veľká sobota
   - Jeruzalemská (nadhrobná)utiereň
   - večiereň s liturgiou Bazila Veľkého

      Začiatok slávnosti Vzkriesenia


      Trióda (Triodion)

      V mineach (mesiacoslovoch) sa nachádzajú sviatočné spomienky na každý konkrétny deň v roku. Každoročne pripadnú na ten istý dátum v roku. No sú aj spomienky, ktoré pripadnú na rôzne dni v roku. Tieto dni tvoria okruh pohyblivých sviatkov a spomienok. Tento okruh pohyblivých spomienok závisí od sviatku Paschy, ktorá tak isto, každoročne nepripadne na jeden a ten istý dátum. Jedne dni tohoto okruhu slúžia k príprave na Paschu, iné k jej predĺženiu. V bohoslužobných knihách sa tento okruh nazýva triodion, pretože v tejto časovej perióde sa spieva triód pôstna a triód kvetná. Názov "Triód" (tripisnec, trojpieseň) vzišiel zo skutočnosti, že v sebe zahrňuje okrem iného kanóny pozostávajúce z troch piesní. Na zvláštne dni triodi, po 6. piesni kánona sa číta krátke čítanie, ktoré sa nazýva synaxar (et.: pozbierať, skrátiť). V nich sú obyčajne krátke ponaučenia, obsah a cieľ služby na tento deň. Synaxare boli zložené v 14. storočí, Nikeforom Xantopulom, gréckym historikom a znalcom cirkevnej histórie. Kniha, ktorá obsahuje bohoslužobné texty pred Paschou, sa nazýva Pôstna triód. Obsahuje v sebe modlitby na dni prípravy k Veľkému pôstu a na samotné dni Veľkého pôstu (t.j. na dni svätej Štyridsiatnice a dni Veľkého týždňa). Pre tento svoj obsah dostáva názov - pôstna. Má modlitebno - kajúci charakter. Všetky piesne a čítania, nachádzajúce sa v pôstnej triódi, sú naplnené hlbokým ponaučením. Začína sa Nedeľou mýtnika a farizeja, a zahrňuje týždne a prípravné nedele Veľkého pôstu až po Veľký (strastný) týždeň. Podľa zostavy je podobná oktoichu (základnému osemhlasnému spevu), no odlišuje sa od neho ako obsahom svojich textov piesni vyjadrujúcich pokánie, tak aj tým, že na všedné dni obsahuje namiesto úplných kanónov (ktoré sa nachádzajú v oktoichu), kanóny neúplné.
      V zostave pôstnej trióde sa nachádzajú skladby rôznych skladateľov, z ktorých najznámejší patria do 7. a 9. storočia. Sú to najmä: Andrej Krétsky, Kozma Majumsky, Jan Damasky, Jozef, Teodor a Simeon Studiti, kráľ Lev Múdry, Teofan a iní. Tieto skladby boli zozbierané do jednej knihy, ako o tom svedčí prvý synaxar pôstnej triódy.<sup>2



1</sup> Milov V.:Liturgičeskoje bogoslovije, Moskva 1977, s. 122.
² Bulgakov S.V.:Nastoľnaja kniga dľa svjaščenno cerkovno služitelej,1993, s. 536.