Úvod
Spravodajstvo
Správy
Pripravované akcie
Fotogalérie
Audio
Liturgia
Hore srdcia
Liturgika
Svätci
Katechézy
Teológia
Theologos
Publikácie
Recenzie
Zoεpédia
Zoε
Perly
Čitáreň
Osobnosti
Kontakt
|
OBRADY PRED ANAFOROU
LITURGIA EUCHARISTIE
Liturgia Eucharistie je najvážnejšou časťou liturgie, nakoľko sa počas nej završuje prínos nekrvavej obety cez tajomné premenenie chleba a vína na Telo a Krv Ježiša Krista.
Samotný názov tejto časti liturgie je prevzatý z gréčtiny a znamená vďakyvzdávanie - Eucharistia.
Samotnou náplňou Liturgie Eucharistie je teda tajomná nadprirodzená premena chleba a vína na prijatie. Sám Ježiš Kristus prichádza, aby sa obetoval za nás. Prijíma spôsoby chleba a vína, aby sa pre nás stal pokrmom a posilou v duchovnom živote. Liturgia to nie je iba anamnéza jednej alebo druhej slávnosti (udalosti) spásy, ale my slávime celú ekonómiu spásy (celý plán spásy). Účelom liturgie teda nie je iba samotné premenenie chleba a vína, ale hlavne premena mňa samotného pre Ježiša Krista.
Obrady pred anaforou
1. Príprava materiálna
2. Príprava duchovná - obrady, ktoré nás približujú k oltáru
Veľký vchod
Počas Veľkého vchodu nastáva slávnostné prenesenie čestných darov z proskomédijníka (bočného oltára, žertveníka) na hlavný oltár. Toto prenesenie darov sa koná po odchode katechumenov z chrámu.
Ako obrad bol Veľký vchod zavedený v druhej polovici 6. storočia. Samotné prenesenie darov predstavuje tú obetu, ktorú zavŕšil sám Ježiš Kristus. Po slávnostnom vchode do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu berie kríž a vystupuje na Golgotu, kde smrťou na kríži vstupuje do svojho Kráľovstva.
Teodor Mopsvetský
Veľký vchod - to iba anjeli sú skutočnými účastníkmi Veľkého vchodu
- poukazuje na to, že na freskách sú to iba anjeli, ktorí nesú dary na premenenie
- je to pohrebný sprievod už osláveného Krista
uloženie darov na oltári = pohreb Ježiša Krista
premenenie darov = vzkriesenie Ježiša Krista (neprijímame mŕtveho, ale živého Ježiša Krista)
Maxim Vyznavač (4. - 5. st.)
Vchod - Bozk pokoja - Vyznanie viery
Ž 23
vstupný žalm pri vstupe do jeruzalemského chrámu
dodnes sa tento žalm používa v arménskej liturgii, podľa súčasného liturgistu Tafta bol pravdepodobne Ž 23 spevom Veľkého vchodu
CHERUBÍNSKY HYMNUS
- pôvodne bol antifonálnou psalmodiou
Tento hymnus sa spieva počas obradov Veľkého vchodu. Terajšia prax Veľkého vchodu rozdeľuje tento hymnus na dve časti. Prvú časť tohto hymnu spievajú veriaci pred Veľkým vchodom, v čase, kedy sa kňaz modlí prípravnú modlitbu. Druhá časť hymnu sa spieva po Veľkom vchode. Cherubínsku pieseň rozdeľujú spomínania, ktoré kňaz vyslovuje počas sprievodu s predloženými darmi. Kňaz spomína cirkevnú a svetskú hierarchiu, zakladateľov a dobrodincov svätého chrámu, ako aj všetkých prítomných kresťanov.
Tento hymnus bol do liturgie zavedený za cisára Justinána II. v 6. storočí a spieva sa na každej svätej liturgii počas celého liturgického roka, okrem obradov Veľkého štvrtku a Veľkej soboty.
NIKTOŽE DOSTOIN (8. - 10. st.)
Počas spevu prvej časti cherubínskeho hymnu sa kňaz modlí túto modlitbu, ktorá tvorí súčasť duchovnej prípravy (aj keď sa nachádza v materiálnej) pred prenesením darov. Táto modlitba je osobnou modlitbou kňaza (je formulovaná v prvej osobe jednotného čísla, teda nemodlí sa v mene všetkých veriacich, ako iných prípadoch) a je smerovaná k Ježišovi Kristovi (za normálnych okolností sú modlitby orientované na Boha -Otca) V modlitbe kňaz prosí o očistenie duše a pomoc Svätého Ducha, aby odetý milosťou kňazstva mohol obetovať nekrvavú obetu darov chleba a vína.
Na prvý pohľad sa zdá akoby duplikovala modlitbu proskomídie. Pravdepodobne ju zostavil a zaviedol sv. Bazil. Táto modlitba je spoločná pre liturgiu sv. Jána Zlatoústeho i sv. Bazila Veľkého. Existujú dohady, že buď bola pridaná v rovnakom čase do oboch liturgií alebo najskôr bola v jednej a neskôr pridaná do druhej.
Duchovná príprava
UMÝVANIE RÚK (lavabo)
- obrad umývania rúk sa koná pred Veľkým vchodom
- dnes sa tento obrad praktizuje iba na archijerejských liturgiách
PRIKRYTIE DAROV (5. - 7. st)
- mávanie vozduchom sa začína objavovať až po 15. storočí ako úkon z jeruzalemskej alebo sýrskej tradície
- symbol mávania vozduchom:
1. Svätý Duch, ktorý prichádza na predložené dary
2. Odkrytie hlbokých právd nachádzajúcich sa v liturgii
3. Zemetrasenie pri Vzkriesení Ježiša Krista
- Súčasný profesor liturgiky v Ríme - Taft - uvažuje aj nad nasledujúcou teóriou. Vozduch - pôvodne bol veľmi veľký a zakrýval zvyčajne celý oltár, preto ho dvíhalo aj niekoľko kňazov. Týmto veľkým vozduchom sa 3x pokývalo na výzvu po Vyznaní viery
BOZK POKOJA
- akoby bol znakom ukončenia Liturgie slova
- je to výzva na naše zjednotenie sa v Bohu a tiež navzájom v láske
- náväznosť na to, že ak prinášaš dar na oltár, tak sa choď najprv zmieriť so svojím bratom
- pôvodná prax: bozk bol aj medzi veriacimi v chráme, od 12. st. sa to nepraktizuje (Taft poukazuje na to, že je potrebné používať aj rozum, nakoľko sa jedná iba o liturgické gesto)
DVERE, DVERE PREMÚDROSŤ VNÍMAJME a SYMBOL VIERY
- táto výzva sa netýka dverí ikonostasu, ale chrámu
- kedysi diakon upozornil na dvere chrámu. aby cez ne nevošiel nik, kto by narušil posvätnosť liturgickej chvíle, tajomstva, ktoré sa odohráva v chráme
- Mikuláš Kabasilas vysvetľuje túto výzvu, ako výzvu veriacim k otvoreniu dverí ich sŕdc; iné vysvetlenie hovorí, že je to výzva, aby sme strážili dvere svojej duše, kde má vstúpiť Ježiš Kristus, aby dnu nevnikol žiadny nepriateľ
- 518 - už sa počas obradov vyskytuje Symbol viery
Historický vývoj obradov pred anaforou
4. - 5. st.: Prenesenie a uloženie darov
Pozdrav - Pokoj všetkým!
Bozk pokoja
5. - 7. st.: Spev Veľkého vchodu (573-4 Cherubínsky hymnus)
Prenesenie, uloženie a zakrytie darov
Umývanie rúk
modlitba obetovania - tá zo súčasnej proskomídie
Pozdrav - Pokoj všetkým!
Bozk pokoja
Symbol viery
Odkrytie darov
8. - 10. st.: Cherubínsky hymnus
Niktože dostoin
Okiadzanie darov
Prenesenie, uloženie a zakrytie darov
Okiadzanie oltára a služobníkov oltára
Umývanie rúk
Dialóg "Modlite sa bratia..."
Jekténia
Modlitba obetovania
Pozdrav - Pokoj všetkým!
Bozk pokoja
Symbol viery
Odkrytie darov
o. ThLic. Miroslav Iľko
|