Predpôstne obdobie

      Takáto prax je v latinskej cirkvi neznáma, avšak na Východe je tradícia osobitnej prípravy na Veľký pôst starobylá. Už veľkí kazatelia a znalci duchovného života 4. stor., akými boli sv. Bazil Veľký, sv. Ján Zlatoústy, Cyril Alexandrijský a iní nám zanechali svoje kázne a slová, slová, v ktorých poukazujú na pôst, ktorý očakávame, nie prežívame. ¹
      Cieľom tejto prípravy je obnoviť náš vzťah k Bohu a takto mať čo najväčší duchovný osoh z pôstu. Príkladmi zo Sv. písma, ktoré nám cirkev po tieto dni predkladá , sa máme povzbudiť na pravú modlitbu, kajúcnosť a hlbokú ľútosť nad hriechmi. Taktiež nadobudnúť správny postoj k Bohu, v ktorom máme vidieť milosrdného Otca, ale aj spravodlivého sudcu. Všetko tu vedie človeka k tomu, aby zanechal pýchu a nadutosť farizeja, pokorne sa modlil ako mýtnik, kajal sa ako márnotratný syn, mal bázeň pred Božím súdom a oplakával svoje priestupky ako praotec Adam. Aby prijal námahy pôstu počas Štyridsiatnice, nasledujúc tak svojho Spasiteľa, ktorý sa štyridsať dní postil v jordánskej púšti.

Nedeľa Mýtnika a farizeja

      Svoje pomenovanie dostala podľa Evanjelia, ktoré sa číta na sv. Liturgii a je centrálnou myšlienkou tejto nedele (Lk 18, 10 - 14). Na tomto Ježišovom podobenstve Cirkev poukazuje na dva typy ľudí, na dva postoje, ktoré môžeme pred Bohom zaujať. Buď prijmeme mýtnikovu pokoru, a bijúc sa do pŕs budeme volať: "Bože, buď milostivý mne hriešnemu!" alebo uprednostníme správanie farizeja. K tej prvej voľbe nás pobádajú aj liturgické texty tejto nedele. Napríklad kondák:
      "Chráňme sa pyšných rečí farizeja. Od mýtnika sa naučme pokore. Pokorným hlasom kajúcne volajme: - Spasiteľ sveta, očisť svojich služobníkov-."²
      Prvou liturgickou zvláštnosťou okrem týchto textov je aj to, že sa na utierni po čítaní sv. Evanjelia a 50-tého žalmu spievajú kajúce tropáre:
      "Dvere pokánia otvor mi Darca života, lebo môj duch hneď zrána sa obracia k Tvojmu sv. chrámu. Svoj telesný chrám nosím celý poškvrnený. Ale Ty ako štedrý, očisť ma dobrotivo svojou milosťou.
      Na cestu spasenia uveď ma Bohorodička, lebo hriechmi som si poškvrnil dušu a v nedbalosti o spásu prežil celý svoj život. Ale ty svojím príhovorom zbav ma každej nečistoty.
      Mysliac na množstvo zla, ktoré som vykonal, bojím sa, ja ničomný, strašného súdneho dňa, ale dúfam v milosť tvojho zľutovania a ako Dávid volám k tebe: - Zmiluj sa Bože nado mnou, pre svoje veľké milosrdenstvo!"³
      Príprava na veľkopôstne obdobie teda začína hľadaním a modlitbou o pokoru, ktorá je začiatkom pravého pokánia. Lebo pokánie je predovšetkým návratom k pravému usporiadaniu vecí, obnovením pravej vízie.
      Ak každý z nás sa bude modliť podľa príkladu mýtnika, so skľúčeným srdcom a pokorným duchom, stane sa dôstojným veľkej milosti od Toho, ktorý vidí do všetkých sŕdc. Pán otvorí aj jemu dvere pokánia, vovedie ho do svätých a spasiteľných dní sv. Štyridsiatnice, pomôže mu svojou blahodárnosťou priniesť to pravé pokánie, a získa plné odpustenie a zmilovanie.

Nedeľa Márnotratného syna

      Týždeň pred touto nedeľou sa volá - Sedmica vsejadnaja - alebo tzv. splošnaja ( voľnica ). Počas tohto týždňa v stredu a piatok nie je pôst. Táto prax chce odlíšiť veriacich byzantského obradu od Arménov - monofyzitov, ktorí sa po tieto dni postia. Ďalší dôvod pochádza z myšlienky predchádzajúcej nedele. Pôst nás nemá robiť nadutými ako farizeja ktorý sa chváli, že sa postí dva razy do týždňa. ⁴
      Centrálnou myšlienkou tejto nedele je podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32). Táto zvesť sa pokladá za jednu z najkrajších statí Svätého Písma. Odzrkadľuje sa tu najväčšie Božie milosrdenstvo a hlboká kajúcnosť človeka. Učí nás o tom aj synaxar v čítaní tejto nedele:
      "Sú ľudia, ktorých duše sú obťažené množstvom ťažkých hriechov, ktorí sa už v mladosti oddali nerestiam, padli do priepasti zla a prichádzajú do zúfalstva ( a príčinou zúfalstva je pýcha ), aj napriek tomu všetkému sa nechcú vrátiť k čnostiam, lež opačne, ešte viac sa zväzujú do pút zla a kráčajú v ústrety ešte horšej záhube. S týmito ľuďmi majú sv. otcovia súcit a usilujúc sa o ich spásu, predkladajú toto podobenstvo, aby z ich duší aj s koreňom vytrhli zúfalstvo a povzbudili ich k čnostiam, ukazujúc hriešnikom bohatstvo milosti a Božej lásky k ľuďom, lebo aj toto Kristovo podobenstvo poukazuje na to, že nijaký hriech nemôže zvíťaziť nad milosrdenstvom Pána."⁵
      Cirkev nám pripomína, čo sme opustili a stratili. A počujúc jej hlas si spomíname na to, čo sa spieva v kondáku tohoto dňa:
      "Nerozumne som sa vzdialil od tvojej otcovskej slávy a premrhal bohatstvo, ktoré si mi daroval. Avšak hlasom márnotratného syna k tebe volám: - Zhrešil som pred tebou, štedrý otče, prijmi ma späť kajúceho sa, prijmi ma ako jedného zo svojich sluhov."⁶
      Treba zvlášť spomenúť jednu konkrétnu liturgickú zvláštnosť tejto, ale aj dvoch nasledujúcich nedieľ. Na rannej bohoslužbe ( utierni ), po slávnostných a radostných žalmoch polyjeleja, spievame smutný a nostalgický 137 žalm:
      "Na brehu Babylonských riek tam sme sedávali a plakali, keď sme si spomínali na Sion. A tí, čo nás trápili, žiadali veselosť - Zaspievajte nám nejaké piesne sionské ! - akože môžeme spievať radostnú pieseň Pánovu v cudzej krajine ? Jeruzalem, keby som zabudol na teba, nech mi odumrie moja pravica. Nech sa mi jazyk prilepí o ďasná, ak sa nebudem rozpomínať na teba, ak nevyvýšim Jeruzalem za vrchol svojej radosti..."⁷
      Je to žalm vyhnanstva. Spievali ho židia v Babylonskom zajatí, spomínajúc na svoje sväté mesto Jeruzalem. Tento žalm sa stal navždy piesňou človeka, ktorý si uvedomuje svoje oddelenie od Boha a uvedomujúc si toto, stáva sa opäť človekom, tým, ktorý sa nedokáže nikdy plne uspokojiť ničím v tomto padlom svete, preto svojou prirodzenosťou a poslaním je pútnikom. Tento žalm odhaľuje samotný veľký pôst ako putovanie a pokánie - ako návrat.

Mäsopôstna nedeľa

      V sobotu pred touto nedeľou na ktorej si pripomíname posledný súd, sv. Cirkev sa modlí za zosnulých, aby aj oni s nami spoločne stáli na pravej strane pri poslednom súde. Táto sobota sa nazýva práve preto zádušnou. ⁸
      V predvečer tohoto dňa (už v piatok večer), nás Cirkev pozýva k všeobecnej spomienke na všetkých zosnulých. Aby sme pochopili zmysel spojenia medzi Veľkým pôstom a modlitbou za zosnulých, musíme pamätať na to, že kresťanstvo je náboženstvom lásky. Veľká večerná bohoslužba (večiereň) za zosnulých v Mäsopôstnu sobotu slúži ako vzor všetkým ostatným spomienkam na zosnulých a opakuje sa ešte počas druhej, tretej a štvrtej soboty Veľkého pôstu.
      Prvé pomenovanie samotnej nedele, o ktorej je táto kapitola, vychádza z toho, že ňou začína samotný pôst od mäsa (mjasopustná - opúšťame mäso) a druhé pochádza od čítania sv. Evanjelia, ktoré opisuje posledný súd. Ako ozvena na evanjeliovú myšlienku znie stichira mäsopôstnej nedele:
      "Pane, rozumejúc Tvojím prikázaniam, podľa nich budeme aj žiť. Hladných nasýtime, smädným dáme piť, nahých zaodejeme, cudzincov prichýlime, chorých a uväznených navštívime... Nech aj nám povie Ten, ktorý bude súdiť celú zem - Príďte požehnaný môjho Otca, zaujmite miesto, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta."⁹

Syropôstna nedeľa

      V tento deň stojíme na prahu začiatku vlastného pôstneho obdobia. V sobotu pred syropôstnou nedeľou si Cirkev pripomína svätých, rehoľníkov, pustovníkov, mučeníkov, mužov a ženy, ktorí sa posväcovali pôstom. Pri bohoslužbách sa čítajú ich mená (cca 192)¹⁰. Touto oslavou ich prosíme o pomoc a príhovor, aby sa aj pre nás stal pôst posväcujúcim prostriedkom podľa ich príkladu. Veľký pôst je oslobodením z nášho zotročenia hriechom, z väzenia tohoto sveta. A čítanie z Evanjelia v túto poslednú nedeľu (Mt 6, 14 - 21) uvádza podmienky tohoto oslobodenia. Prvou je postenie a druhou podmienkou je odpustenie.
      Táto nedeľa je nazývaná aj nedeľou "O vyhnaní z Raja". Tento názov skutočne sumarizuje celú prípravu na Veľký pôst. Aj my sa podobáme na jeho začiatku Adamovi, ktorý sa zbavil hriechom požehnaného života. Ale Veľký pôst, nám chce tento požehnaný život prinavrátiť.



¹ Bulgakov S.V.: Nastolnaja kniga..., s.536.
² Liturgia kňazských hodín, Praha 1985, s. 321.
³ Tamtiež.
⁴ Bulgakov S.V.: Nastoľnaja kniga... s. 538.
⁵ Troď postnaja, Moskva, s. 21 (voľný preklad).
⁶ Liturgia kňazských hodín, Praha 1985, s. 321.
⁷ Modlitby a piesne, Trnava 1978, s. 281.
⁸ Bulgakov S.V.: Nastoľnaja kniga..., s. 541.
⁹ Trioď postnaja, s. 27.
¹⁰ Bulgakov S.V.: Nastoľnaja kniga..., s. 548.