Strastný týždeň

      Posledný týždeň pred Paschou je zasvätený spomienke na posledné dni pozemského života nášho Spasiteľa, jeho strasti, smrti a pochovania. A preto sa aj nazýva strastným. Taktiež tento týždeň nazývame Veľkým, pre tie všetky udalosti, ktoré sa počas neho udiali.
      V prvé tri dni strastného týždňa si Cirkev pripomína udalosti, ktoré majú veľmi blízky vzťah k strastiam Kristovým. Tieto udalosti sú s bázňou spomínané svätou Cirkvou v tie isté dni, v ktoré sa aj naozaj stali. Sú spomienkou na posledné prebývanie Ježiša Krista v Jeruzaleme. V tieto dni sa slúžia: polnočnica, utiereň, časy s čítaním svätého evanjelia, Božská liturgia vopred posvätených darov.

Veľký pondelok

      V textoch bohoslužieb tohoto dňa môžeme nájsť paralelu medzi Starým a Novým zákonom. Porovnáva sa tu starozákonná udalosť, v ktorej Jozefovi bratia, synovia Jakuba, predali Jozefa z veľkej závisti nad jeho múdrosťou do Egypta. Jozef je v tejto udalosti predobrazom Ježiša Krista, ktorého takisto vlastní neprijali a zo závisti nad jeho múdrosťou a silou zázrakov Ho dali zabiť. Ale tak ako Jozef stal sa vládcom Egypta, aj Ježiš Kristus zvíťazil nad smrťou a nad každým hriechom . Vládne nad celým svetom, ľudomilne nás obdarúvava tajomnou pšenicou a kŕmi nebeským chlebom - svojím životodarným telom.¹
      V tropári, ktorý sa spieva po tieto prvé tri dni na utierni, zneje motív evanjeliovej udalosti o desiatich pannách. Hovoriac o priblížení bojov a skúšok, Kristus hovorí podobenstvo o tom, že treba bdieť a byť pripravený, držiac svoje lampy zažaté v očakávaní božského Ženícha.
      Tropár: "Už je polnoc, Ženích prichádza, blažený ten, koho nájde bedliť Pán, ale beda bude spiacemu. Chráň sa spánku duša moja a tak smrti neprepadneš. Ani z kráľovstva ťa nevylúčia. Prebuď sa a vrúcne volaj: - Svätý, svätý, svätý si Bože, na príhovor Bohorodičky zmiluj sa nad nami."²

Veľký utorok

      Osobitné zloženie má služba ne Veľký utorok v evanjeliový udalostiach o desiatich pannách, o talentoch a z pokračovania Ježišovej eschatologickej reči z predchádzajúceho dňa. Týmito spomienkami svätá Cirkev zvlášť vedie veriacich k duchovnej bdelosti. A práve k tejto čnosti nás vyzýva aj kondák tohoto dňa:
       "Je čas myslieť na koniec života. Boj sa duša, aby ťa nevyťali, ako neplodný figovník. Dobre hospodár s talentom, ktorý si dostala. Bedli a pokorne volaj: - Nedopusť Kriste, aby ma navždy vylúčili z tvojej svadobnej siene.-"³

Veľká streda

      Podľa tradície noc z utorka na stredu strávil Ježiš v Betánii. Tu, v dome Šimona Malomocného, v tom čase, kedy už boli starší z ľudu a farizeji rozhodnutí Ježiša zabiť - pristúpila k nemu žena - hriešnica - s alabastrovou nádobou a vyliala drahocenný olej na hlavu Spasiteľa a tým ho pripravila na pohreb, ako o tomto čine usúdil sám Ježiš. V tomto skutku je vystihnutá protipólovosť voči činu Judáša. Kým žena - hriešnica - neľutovala drahý olej na pomazanie Ježiša Krista, Judáš - jeden z jeho najbližších práve pre peniaze zradil Ježiša Krista. Preto v cirkevnej bohoslužbe tohoto dňa, oslavuje sa žena - hriešnica - a zatracuje sa Judášova "láska" k peniazom.
      Kondák: "Láskyplný Bože, zhrešil som viac ako cudzoložnica, ale neprelieval som pred tebou prúdy sĺz ako ona. Teraz padám na kolená, bozkám tvoje nohy a pokorne sa modlím: - Odpusť mi, Spasiteľ. moje dlhy a obmy ma od škvŕn mojich hriechov.-"⁴

Veľký štvrtok

      Na Veľký štvrtok si Cirkev pripomína sled udalostí, ktoré sa stali v tento deň. V tento deň Ježiš umyl svojím učeníkom nohy, slávil paschálnu večeru so svojimi učeníkmi, ustanovil najsvätejšiu sviatosť Eucharistie, trpel v Getsemanskej záhrade a bol Judášom zradený.
      Vo večerných hodinách sa slávi liturgia svätého Bazila Veľkého, ktorej predchádza večiereň.
      V katedrálnych chrámoch po zaambonovej modlitbe, nasleduje obrad umývania nôh, počas ktorého archijerej (biskup) umýva dvanástim vybraným presbyterom (kňazom) nohy, na znak Ježišovej pokory.
      V Strastnom týždni sa uskutočňuje aj varenie myra (myrovarenie) a posvätenie myra.
      Myro začínajú pripravovať na Krížopoklonnú nedeľu Veľkého pôstu. Vtedy sa pripravuje starý olej a víno, zmiešavajú sa spolu a varia sa s rozličnými ladanmi a voňavými kvetmi a trávami.⁵
      Záverečné myrovarenie sa uskutočňuje v Strastnom týždni. Ráno na Veľký pondelok prichádza na miesto , ktoré je pripravené na varenie myra archijerej s duchovenstvom a svätí vodu. Po posvätení vody, kropí archijerej touto svätenou vodou pripravené materiáli na myrovarenie. Potom archijerej zapáli oheň pod kotlami. V tom čase prítomní presbyteri čítajú Evanjelium a diakoni miešajú v kotloch olej a víno. Na Veľkú stredu vkladajú do pripraveného myra aromatické látky. Potom sa myro rozlieva do nádob, ktoré sa odkladajú zapečatené do budúceho dňa.
      Samotné svätenie myra sa uskutočňuje na Veľký štvrtok. Pred Božskou liturgiou svätého Bazila Veľkého, archijerej v plnom oblečení odchádza v sprievode do miestnosti, kde je pripravené a zapečatené myro. Archijerej rozdelí pripravené nádoby presbyterom a taktiež aj alabastrové nádoby v ktorých je staré myro a nesú tieto nádoby v sprievode do katedrálneho chrámu. Počas tejto procesie spievajú tropár k Sv. Duchu: "Blahoslavený si Kriste Bože náš..."
      Keď vojdu do chrámu, postavia nádoby na pripravenom mieste okolo žertveníka a alabastre s vopredposvätením myrom postavia na žertveník.
      Na liturgii počas Veľkého vchodu, protopresbyter nesie pred svätými darmi alabastre s vopredposväteným myrom a ostatní presbyteri nesú náddoby s myrom. Keď prídu k Cárskym dverám, archijerej berie najprv od protopresbytera alabastre a ukladá ich na prestol. Nádoby s novým myrom sa ukladajú po stranách prestola. Po slovách archijereja: "Milosť Veľkého Boha a Spasiteľa...", nasleduje samotné posvätenie myra. Archijerej odkrýva každú nádobu s novopripraveným myrom a požehnáva ho trikrát. Potom číta modlitby a svätí myro.
      Po skončení Božskej liturgie, pri spievaní 44. žalmu, protopresbyter s presbytermi odnášajú myro do nádobochraniteľnice. Tu sa do každej nádoby novoposväteného myra, vlieva po niekoľko kvapiek zo starého (vopredposväteného) myra a dopĺňa sa doňho novoposväteným myrom.⁶
      Sväté myro sa vo východnej cirkvi používa: 1) pri sviatosti Myropomazania, 2) pri posvätení novopostaveného chrámu (antimension, prestol a steny), 3) pri slávnostnej korunovácii kraľa.

Veľký piatok

      Celá bohoslužba Veľké Piatku je zasvätená vzácnej spomienke na Spasiteľove strasti a jeho smrti na kríži. Svätá Cirkev odkrýva pred očami veriacich plnú knihu spasiteľných strastí Pánových, začínajúc od krvavého potu v Getsemanskej záhrade až po ukrižovanie na Golgote. Prenesúc nás mysľou cez mnohé storočia, sv. Cirkev akoby nás priviedla k samej podnožke Kristovho kríža⁷ a robí nás úctivými pozorovateľmi všetkých Spasiteľových mučení.
      V noci na Veľký piatok Ustav predpisuje utiereň s čítaniami evanjelií o Kristových strastiach. Táto bohoslužba sa nazýva: "Nasledovanie svätých a spasiteľných strastí Pána nášho Ježiša Krista." Táto bohoslužba sa má sláviť v druhej hodine noci, čiže podľa nášho počítania času vo štvrtok o ôsmej večer.
      Na tejto utierni sa číta dvanásť evanjeliových čítaní, ako prirovnanie k dvanástim hodinám noci.
      Pri prvom čítaní evanjelia sa zvoní zvonom jedenkrát, pri druhom dvakrát, atď. Počtom zvonení sa oznamuje, ktoré evanjelium v poradí sa číta. Evanjelia sú zoradené po poriadku podľa udalosti Ježišových strastí.⁸
      Tak ako slávenie Božskej liturgie je obrazom Golgotskej obety alebo spomienky na krížovú smrť Ježiša Krista, tak v samotný deň spomienky tohoto celosvetového diela, neslávi sa Božská liturgia, ani Liturgia vopred posvätených darov na znak hlbokého súcitu veriacich v tento deň.
      Namiesto liturgie slávia sa Cárske časy (1.,3.,6.,9.), ktoré obsahujú žalmy, parameje, čítania z apoštola a evanjelia, tropáre a stichiri zaoberajúce sa krížovou smrťou Ježiša Krista.
      V desiatu hodinu dňa, čiže podľa nášho počítania času o štvrtej popoludní sa slávi Veľká večiereň s uložením pláštenice⁹ do hrobu. Táto večerná bohoslužba na Veľký piatok má niekoľko zvláštnosti: číta sa tu apoštol a evanjelium o Kristovom odsúdení, umučení, smrti a pohrebe. Počas spevu poslednej stichiri: "Teba, ktorý sa odievaš svetlom ako rúchom...", otvoria sa Cárske dvere a kňaz s diakonom predstavujúc Jozefa z Arimateji a Nikodéma okiadzajú oltár. Počas tropara: "Ctihodný Jozef...", slúžiaci konajú to čo sa spieva v tomto tropári:
      "Ctihodný Jozef sňal z kríža tvoje prečisté telo. Ovinul ho čistým plátnom, natrel voňavými masťami a uložil do nového hrobu."¹⁰
      Kňaz berie na hlavu pláštenicu a obchádza s ňou aj s evanjeliárom prestol vychodiac do lode chrámu, kde ich kladie na pripravený tetrapod (poprípade analoj) v strede chrámu pred cárskymi dverami. ¹¹ Po uložení plaštenice na tetrapod, ktorý predstavuje Ježišov hrob, kňaz okiadza plaštenicu a ľud spieva tropár: ¹²
      "Anjel pri hrobe povedal svätým ženám, ktoré prišli s voňavkami: - Vonné masti patria mŕtvym. Kristus však je nesmrteľný. - "¹³
      Tento tropar dáva týmto udalostiam úplne novú tvár - novú nádej, ktorá nám svieti v Kristovom vzkriesení. Po tropároch sa káže poučné slovo a bozkom sa uctieva plaštenica na jazvách nôh Ježiša Krista.
      V tento svätý deň Veľkého piatku sa nič neje ako o tom svedčia odkazy svätých apoštolov: "Nejesť na Veľký piatok." ¹⁴

Veľká sobota

      Na Veľkú sobotu si svätá Cirkev pripomína: pochovanie Ježiša Krista , jeho prebývanie telom v hrobe, zostúpenie Duchom do predpeklia, uvedenie lotra do raja, prebývanie na tróne s Otcom a Duchom a zároveň predukazuje na nastávajúce dielo Kristovho vzkriesenia.
      Celá bohoslužba Veľkej soboty je plná protipólových udalostí (zármutku a potešenia, biedy a radostí, sĺz a smiechu). Bohoslužby toho dňa sa začínajú od samého rána a prebiehajú do jeho samotného konca tak, že posledné sobotné piesne splývajú s nedeľnými.
      V siedmej hodine noci (podľa nášho počítania o jednej), sa začína tzv. Nadhrobná alebo Jeruzalemská utiereň. ¹⁵
      Vo večerných hodinách sa na Veľkú sobotu slávi liturgia svätého Bazila Veľkého, ktorá nasleduje po večierni. Táto bohoslužba je zavŕšením strastných slúžení a je priamym a bezprostredným predsviatkom sviatku všetkých sviatkov - začiatkom Paschy. Na tejto liturgii sa číta pätnásť čítaní zo starého zákona, ktoré symbolicky opisujú prípravu na príchod Ježiša Krista a jeho slávne Zmŕtvychvstanie.
      Namiesto Trojsvätej piesne sa spieva hymnus: "Ktorí ste v Kristu pokrstení...", čo je dôkazom toho, že už prví kresťania mali zvyk na Veľkú sobotu (v predvečer sviatku) krstiť katechumenov (čakateľov na krst).
      Po čítaní z apoštola sa spievajú verše zo 81. žalmu. Počas týchto veršov sa premieňajú tmavé rúcha za svetlé (aj na prestole, žertveníku, analojoch atď.). Diakon vo svetlých rúchach, zobrazujúc prvého svedka a ohlasovateľa Kristovho Vzkriesenia, - anjela zostupujúceho z hrobu -, vychádza z evanjeliárom z oltára k pláštenici a číta radostnú evanjeliovú zvesť o Vzkriesení Krista Spasiteľa, preto, lebo večiereň v tento deň, sa pripočítava k prvému dňu Svetlého Kristovho Vzkriesenia.¹⁶
      Namiesto cherubínskej piesne sa spieva hymnus ospevujúci príchod Kráľa kráľov : "Nech zmĺkne každý človek..."
      Po zaambonovej modlitbe nasleduje požehnanie chlebov a vína. Tento obrad je spomínanie na staroveký zvyk kresťanov očakávať príchod Paschy v chráme, počúvajúc čítanie z knihy Skutkov apoštolov. Keďže sa predtým veriaci celý deň prísne postili (piatok a prakticky i celú sobotu), Cirkev obdarila veriacich požehnaným chlebom a vínom. Táto kniha čítaní zo skutkov apoštolov bola prečítaná do štvrtej hodiny noci (podľa nášho počítania času do desiatej hodiny večera) a tomto čase sa začína polnočnica. ¹⁷
      Po skončení polnočnice všetci spoluslúžitelia oblečení vo všetkých bohoslužobných rúchach prenášajú plaštenicu zo stredu chrámu cez Cárske dvere do oltára a ukladajú ju na prestol. Tu leží (nie visí) počas ďalších štyridsať dní až do sviatku Nanebovstúpenia Pána. <sup>18



1</sup> Synaxar Veľkého pondelku.
² Liturgia kňazských hodín, s. 340.
³ Tamtiež s. 341.
⁴ Liturgia kňazských hodín, s. 342.
⁵ Presné číslo, koľko prvkov sa používa na varenie myra, nebolo vždy jasné. Spotrebovalo sa vždy toľko druhov na varenie , koľko bolo prístupných v jednotlivej krajine. ( Nikolskij K.: Ustav bogosluženija..., s. 606 ).
⁶ Nikolskij K.: Ustav bogosluženia, s. 607.
⁷ Podľa vysvetľovania niektorých, šikmé rameno na podnožke kríža , ktoré je typické pre veriacich byzantského obradu, vzniklo z podnožky na ktorej spočívali nohy ukrižovaného Spasiteľa. Či naozaj bola takáto podnožka na Kristovom kríži, o tom sú rôzne mienky. ( Bulgakov : Nastoľnaja kniga... ).
⁸ Bulgakov S.V.: Nastoľnaja kniga..., s.602.
⁹ Pláštenica- ikona písaná na plátne, zobrazujúca ukladanie Ježiša Krista do hrobu.
¹⁰ Liturgia kňazských hodín, s. 344.
¹¹ Nie vo všetkých chrámoch sa koná vynesenie pláštenice týmto spôsobom. V našich krajoch sa pri vynášaní pláštenice obchádza chrám a tak sa ukladá do hrobu, ktorý je naboku, čo je chybou.
¹² Nikolskyj K.: Ustav bogosluženia, s. 612.
¹³ Liturgia kňazských hodín, s. 344.
¹⁴ Svätý Ján Damaský: "Pozri sa na celý svet. Koľko je tu krajov, koľko miest a dedín, koľko ľudí, koľko rás, koľko rôznych národov a všetci sa dnes postia v mene kríža, pochovávajúc svoje starosti jeho silou."
¹⁵ Bulgakov S.V.: Nastoľnaja kniga..., s. 613.
¹⁶ Tamtiež s. 618.
¹⁷ Nikolskij K.: Ustav bogosluženia, s. 622.
¹⁸ Bulgakov S.V.: Nastoľnaja kniga..., s. 620.