Proskomídia - obrad prikrytia darov

Po príprave kadidla nasleduje okadenie a položenie hviezdice. Hviezdicou sú dva spojené poloblúky z kovu. Na vrchu spojenia býva krížik, pod spojením hviezda. Hviezdica slúži na to, aby sa nič nedotklo eucharistického chleba a kňaz ju kladie so slovami:

Hviezdica je znamením hviezdy, ktorá sa objavila pri Ježišovom narodení, ako o nej v evanjeliu detstva píše evanjelista Matúš (por. Mt 2,9). Hviezda je znamením pre mudrcov z východu (gr. magoi).

Toto pomenovanie označuje perzských kňazov, ktorí pre svoju učenosť boli aj kráľovskými poradcami. Zaoberali sa prírodovedou, najmä hvezdárstvom a veštením z polohy hviezd.

A pre týchto znalcov hviezd bola znamením narodenia významného židovského kráľa. Podľa antického názoru pri narodení každého človeka sa na nebi objavila hviezda a pri jeho smrti zasa zmizla. Čím významnejší bol človek, tým jasnejšia a neprehliadnutejšia bola jeho hviezda.

O tejto „hviezde“ hovorí už amonský veštec Balam, ktorý bol pozvaný moabským kráľom Balakom, aby preklial Izraelitov, putujúcich z Egypta do zasľúbenej zeme, a tak ich mohol poraziť. No namiesto kliatby, Božím riadením, musí vysloviť Izraelitom požehnanie. Pri štvrtom, poslednom požehnaní vidí v diaľke „hviezdu, ktorá vychádza z Jakuba“ (por. Nm 24,17). Myslí tu jednak na Dávida, ale vidí aj ďalej, až k naplneniu času, vidí príchod Mesiáša z rodu Dávida (por. Zjv 22,16; Mt 21,9).

Po položení hviezdice na diskos kňaz po okadení kladie prvú prikrývku, ktorou zakrýva svätý chlieb, pričom hovorí:

„Pán kraľuje, velebou sa zaodel, zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje. Pevný je tvoj trón oddávna, ty si od vekov. Pozdvihujú rieky, Pane, pozdvihujú rieky svoj hlas, pozdvihujú rieky svoj hukot. Nad hukot vodných prívalov, nad mohutné morské príboje mocnejší je Pán na výsostiach. Veľmi vieryhodné sú tvoje svedectvá, tvojmu domu, patrí posvätná úcta po všetky časy.“

Tento žalm je hymnickým spevom oslavujúcim Pánovo kraľovanie. Tvorí súčasť poexilovej slávnosti stánkov, ktorá bola zároveň sviatkom obnovenia zmluvy (por. Dt 31,10nn).

Dôvod, prečo je tento žalm použitý v Liturgii sv. Jána Zlatoústeho môže byť ten, že sa prikrývka kladie na diskos, na ktorom je položený chlieb pripravený na premenenie a nad ním je položená hviezdica. Pokrývka je položená „na spôsob stánku“. Toto by znamenalo nie len akoby „slovné“ spojenie (prostredníctvom použitia starozákonných textov), tejto kresťanskej liturgie so starozákonnou bohosl užbou, ale aj symbolické spojenie – symbol sviatku stánkov s položením prikrývky „na spôsob stánku“.

Kňaz po okadení na čašu kladie druhú prikrývku, pričom hovorí:

„Kriste, tvoja dobrota pokrýva nebesia a zem je plná tvojej chvály.“

Autor liturgie použil slová proroka Habakuka (por. Hab 3,3cd). Rozdiel je v tom, že kým autor Habakukovho proroctva slová o Božej dobrote a chvále aplikuje na Boha, ktorý prichádza z Temanu a na Svätého, prichádzajúceho z&nb sp;vrchu Faran (por. Hab 3,3ab), autor liturgie ich aplikuje už na Krista.

Celá tretia kapitola Habakukovho proroctva je: „modlitba proroka Habakuka – na spôsob žalospevu“ (Hab 3,1).

Po prikrytí čaše kňaz okiadza najväčšiu prikrývku, tzv. vozduch alebo aer a ním prikrýva oboje, tak diskos, na ktorom je chlieb, ako aj čašu s vínom, ktoré sú určené na premenenie. 

Počas tohto úkonu hovorí slová modlitby, ktorej prvá veta znie: „Ukry nás, Pane, v tôni svojich perutí, ...“

Je to verš 8b zo žalmu 17 (16). Žalm má nadpis „Dávidova modlitba“  (v. 1a). Je to vlastne žalospev, v ktorom sa žalmista vo svojom súžení obracia na Pána ako na zvrchovaného sudcu. Vo v. 8 autor žalmu žiada o ochranu pred nepriateľmi. V prvej časti verša žiada žalmista takú ochranu, ako človek chráni zrenicu svojho oka. Z toho je zrejmé, že vzťah medzi žalmistom a Pánom je veľmi blízky (por. Dt 32,10; Zach 2,12). V druhej časti verša žiada žalmista ochranu v tôni krídel. I toto je znamením silnej ochrany.

Hlavne z egyptského okruhu poznáme vyobrazenie kráľov chránených krídlami božstva stojaceho nad nimi. V SZ je rozšírená predstava cherubínov, zakrývajúcich Pánovu archu svojimi krídlami (por. Ex 37,7-9; 1 Kr 8,6n); v najstarších dobách to zrejme bolo útočištné miesto, takže bolo možné skryť sa „v tôni krídel“ (por. Ž 36 (35),8; 63 (62),8). Nepriatelia v takomto prípade mohli prenasledovaného obkľúčiť, číhať ako lev, byť pripravení k skoku, ale nemohli sa ho dotknúť. „V tieni krídel“ bol v bezpečí.

Rozdiel medzi textom žalmu a textom v liturgii je v tom, že autor žalmu používa prvú osobu singuláru (ukry ma) a autor liturgie prvú osobu plurálu (ukry nás). Vozduch, ktorý má chrániť chlieb položený na diskose a víno v kalichu, je tak vlastne znamením Pánovej ochrany kresťanov - účastníkov eucharistickej obete. Oni sami prosia Pána o ochranu. Chcú byť tými, ktorí prijímajú jeho ochranu „ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla“ (por. Mt 23,37-39; Lk 13,34n), a nie ako „Jeruzalem“, ktorý „nechcel“. Liturgické zhromaždenie je tak spoločenstvo, ktoré chráni Pán.